Začiatky skokov na lyžiach sa datujú od roku 1868, keď Nór S. Nordherein v Brunkerbergu skočil na lyžiach do vzdialenosti 19 me
trov. Z Nórska sa rozšírili skoky na lyžiach do strednej Európy koncom 19. storočia. Najstarší zachovaný záznam zo skokanských pretekov na Slovensku je z roku 1912, kedy Maďarský lyžiarsky zväz zorganizoval preteky v Tatranskej Polianke. Zvíťazil A. Baján z Budapešti výkonom 20 m. A ako to bolo v našom meste? Prvý drevený skokanský mostík postavili vojaci žilinskej posádky pod vedením zanieteného lyžiara kpt. Hertla v Považskom Chlmci v roku 1929. Okrem vojakov na mostíku trénovali aj členovia z lyžiarskeho oddielu z miestneho KČST (Klub československých turistov). Už o rok neskôr získal oddiel lyžovania KČST v Žiline právo usporiadať majstrovstvá Slovenskej lyžiarskej župy, čo boli neoficiálne majstrovstvá Slovenska. Preteky boli pripravené na 19. januára 1930. Ako sa uvádza v denníku „Slovák“, chýbalo to najdôležitejšie - sneh, a tak preteky odložili o mesiac, ale ani vtedy podmienky organizátorom nepriali. Napokon sa preteky uskutočnili v mesiaci apríl vo Vysokých Tatrách. Nepriazeň počasia organizátorov nezlomila, a tak sa o rok Žilinčania opäť úspešne uchádzali o organizovanie majstrovstiev. Historicky tretie majstrovstvá slovenskej župy v lyžovaní sa uskutočnili v Považskom Chlmci 15. februára 1931. Vyvrcholením majstrovstiev boli práve skoky na lyžiach. Veliteľom mostíku bol určený kpt. Soukup a správcami mostíku mjr. Hudáček a por. Malina. Súťažilo sa na tri skoky. Víťazov jednotlivých kategórií uvádzame v tabuľke. Celkovým víťazom bez rozdielu kategórií a titul majstra Slovenskej lyžiarskej župy na rok 1931 získal Emanuel. Döfler, ktorý predviedol bezchybné skoky. Ceny pre víťazov slávnostne odovzdali večer v hoteli Rémi (neskôr hotel Slovan) za účasti zástupcu mesta Žilina Dr. Spierera a zástupcu Zväzu československých lyžiarov Bukovčana. Na skokanskom mostíku v Považskom Chlmci sa uskutočňovali preteky v skoku na lyžiach aj v ďalšom období. O titul majstra „Považia“ sa pretekalo až do polovice štyridsiatych rokov. Potom záujem o tento šport začal v regióne upadať a mostík zarástol trávou.
