m všetkom sme sa rozprávali s riaditeľom školy Ľubomírom Šeligom.
Najlepšie sa budú mať prváci
Aký je trend vo vašej škole? Rastiete alebo sa zmenšujete?
Aj u nás je to ako všade inde. Početné ročníky odchádzajú, menšie prichádzajú. Kým v minulom školskom roku sme mali 208 žiakov, teraz ich je len 194. V júni nám odíde 27 deviatakov a zatiaľ máme zapísaných len 11 prváčikov. Triedu aj tak otvoríme a som presvedčený, že naši najmenší budú mať na vzdelávanie tie najlepšie podmienky, nehovoriac o individuálnom prístupe učiteľa, ktorý bude mať podstatne viac času venovať sa jednotlivým deťom. Počet pedagogických pracovníkov sa nezmení, ostane nás trinásť.
Ako ste na tom s výučbou cudzích jazykov?
Ešte do minulého školského roku sme učili od piateho ročníka len nemecký jazyk. Tento rok sme začali s angličtinou od 3. triedy. Žiaci v nej budú pokračovať, v siedmom ročníku si budú môcť pribrať ako nepovinný predmet aj nemčinu. Tie deti, ktoré majú o cudzie jazyky eminentný záujem, si môžu rozširovať svoje vedomosti aj v krúžku nemčiny i angličtiny.
Spomenuli ste záujmové krúžky. Máte aj ďalšie?
Samozrejme. Máme ich dovedna osemnásť. Najväčší záujem o 3Dklub, informatiku, internetový klub, matematický krúžok, slovenčinu s počítačom a o tanečno-spevácky krúžok. Len tak pre zaujímavosť uvediem, že do všetkých krúžkov chodí spolu 411 žiakov, to znamená, že každý žiak školy navštevuje priemerne dva. Veľký záujem o počítače je v podstate všeobecným javom. U nás je možno vyšší preto, lebo v osnovách nemáme informatiku ako vyučovací predmet, ale počítače sa využívajú a nielen v záujmových krúžkoch, ale aj na technickej výchove či na iných predmetoch. Máme ich spolu dvanásť. Počítačová učebňa je z veľkej časti dokončená.
Skúste zhodnotiť vašich žiakov.
Sú takí, ako inde. Dobrí aj zlí, poslušní i darebáci, iniciatívni i lenivci. My sa snažíme vychovať z nich vzdelaných mladých ľudí, ale snažiť sa musia aj sami. Stáva sa, že prichádzajú na vyučovanie nepripravení, na hodinách sú nepozorní, často vymeškávajú vyučovanie. Musím však skonštatovať aj to, že oproti minulému školskému roku sa v prvom polroku zlepšil prospech i dochádzka. V tejto oblasti je veľmi žiaduca spolupráca s rodičmi. Vzdelanie a správanie detí, by malo byť ich prvoradým záujmom.
Vyriešiť sa dá aj cvičenie
Vyučovať telesnú výchovu bez telocvične je dosť náročné. V škole vo Višňovom si však poradili. Na provizórnu telocvičňu upravili jednu triedu i priestory v suteréne. Na jar a na jeseň majú k dispozícii tri ihriská, jedno futbalové, jedno asfaltové na hádzanú a basketbal a ďalšie na volejbal. Problémy nemajú ani v zime. Mladšie deti si do sýtosti užijú sánkovačky, pre starších je v škole 36 kompletných párov bežiek. „Chýbajú nám akurát bežecké topánky pre starších chlapcov. Také veľké čísla nemôžeme nikde zohnať,“ prezradila nám zástupkyňa riaditeľa školy Mária Hodásová.
Škola vždy bola chrámom múdrosti
„Myslím si, že višňovská škola ako taká, patrí medzi najstaršie vzdelávacie inštitúcie, možno aj v celom kraji,“ je presvedčený riaditeľ Ľubomír Šeliga. Slová z kroniky mu dávajú za pravdu. Višňovská škola sa spomína v urbároch lietavského panstva z roku 1625 už ako trvalá inštitúcia. Vtedy jej pridelili „prút zeme“, z ktorého žil učiteľ. Dnes je na tomto pozemku časť školy, parku, záhrady a dva súkromné domy. Žiaľ, viac dokumentov, kde by sa škola spomínala, sa nepodarilo nájsť. Ďalšie svedectvá sú až z prelomu 19. a 20. storočia. Vtedy stála na Pivkovci drevená jednotriedka, neskôr na jej mieste postavili murovanú školu. Vznikli aj ďalšie jednotriedky, niektoré deti chodili do školy v Žiline alebo v Závodí. Denne túto cestu absolvovali peši či na bicykloch.
Na začiatku školského roku 1949-50 otvorili vo Višňovom Strednú školu Višňové. Bola určená všetkým deťom, ktoré vo svojich obvodoch vychodili 5. ročník národnej školy. Chodili tam žiaci z Višňového, Turia i Rosiny. Takto to fungovalo ešte aj v roku 1959, keď v januári otvorili vo Višňovom budovu novej školy. Až neskôr sa školy dočkalo Turie a potom aj Rosina.
