Sobota, 28. január, 2023 | Meniny má Alfonz

Dnes na návšteve v obci RUDINA

Na severovýchodnom okraji Javorníkov, v doline Rudinského potoka, nad jeho ústím do rieky Kysuca, leží Rudina.


Plány, predsavzatia, ciele a realita


Patrí medzi stredne veľké obce okresu Kysucké Nové Mesto i regiónu. Chotár je zväčša zalesnený. Obec charakterizuje potočná radová zástavba v dĺžke takmer 3 kilometre okolo spomínaného Rudinského potoka. Dnes už pri potoku nie je žiadne miesto na výstavbu, a tak sa dedina rozrastá aj do šírky. O tom všetkom nám porozprával starosta Lukáš Guzma, ktorý obec vedie už tretie funkčné obdobie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou



 Skúste zhodnotiť život v Rudine za posledných desať rokov.
Najdôležitejšie je, že sa nám tu podarilo porobiť siete. Plyn, telefonické vedenie, ktoré bolo len v časti obci. Máme káblovú televíziu, boli sme prvá obec na okolí, ktorá ju začala prevádzkovať. Po celej obci je už aj vodovod, len problém je v tom, že sa ľudia naň nechcú pripájať. Mnohí majú vlastné studne a obecný vodovod ignorujú. Z Fondu rozvoja bývania sme postavili jednu obecnú bytovku s desiatimi bytmi. To bolo ešte v roku 2004 a musím skonštatovať, že je to dobré bývanie a ľudia sú spokojní.
Nerozmýšľali ste o druhej?
Poviem pravdu, že áno, ale problémy sú s pozemkami. Obec nemá taký veľký pozemok, na ktorom by sa dala takáto stavba realizovať. Inak sa však dedina modernizuje a buduje. Tie najnovšie stavby nevidieť, pretože sú trochu bokom. Podľa vyjadrenia zo spoločného stavebného úradu sa v Rudine stavia, rekonštruuje a modernizuje najviac.
Čo o tom hovorí územný plán obce?
Ten vlastne zatiaľ ani nemáme, ale jeho dokončenie je otázkou blízkej budúcnosti. Bez neho sa, hlavne v extraviláne, nepohneme. Mali sme vytypovanú lokalitu, kde sa malo začať stavať už v roku 1998 tridsať domov. Mali sme na to od štátu dostať 9 miliónov korún, ale napokon z toho zišlo. Teraz sa to oživuje a ak sa nám to podarí, je záujem od zahraničných i slovenských investorov, že by sa na výstavbu podujali. Máme však podmienku, že musia zrealizovať aj cesty. Na tie nemáme. 
Obec Rudina leží pomerne v atraktívnom prostredí. Nie je tu záujem o rozvoj vidieckej turistiky?
Tomuto som veril tak pred desiatimi rokmi. Teraz už veľmi nie. Turistika potrebuje nejaké atrakcie a tie nám chýbajú. Nerobím si veľké nádeje, možno neskôr, keď bude národ trochu bohatší a bude k nám prichádzať viac zahraničných turistov.
Blíži sa koniec vášho, v poradí už tretieho, volebného obdobia. Podarilo sa vám splniť všetko, čo ste mali vo volebnom programe?
Volebný program v tejto situácii na obciach, to je v podstate niekedy len zdrap papiera. Máte pekné myšlienky, aj predsavzatia a aj ciele, ale napríklad príde jedna povodeň a všetko sa postaví na hlavu. Rozhodne musím potvrdiť, že sa toho pre našich občanov urobilo dosť, ale nikdy sa nedá vyhovieť všetkým. Je ešte veľa vecí, ktoré chceme do konca volebného obdobia stihnúť, ale všetko bude záležať na mnohých okolnostiach.

SkryťVypnúť reklamu


Počítajú aj so spoluprácou rodičov



História školstva v Rudine sa spája s menom rodáka, kňaza Štefana Vávru. Keď v Budapešti zomrel, zanechal základinu vo výške 566 zlatých a 70 grajciarov. Z jej úrokov dostával plat 30 zlatých rudinský učiteľ a podporovali sa z nej mladíci, ktorí sa venovali kňazskému povolaniu. Prvú školu v Rudine postavili v rokoch 1855-57. Budovu dnešnej školy otvorili v roku 1961. „V deviatich triedach máme 177 žiakov. Nie sme veľkou školou, ale napríklad, v minuloročnom Monitore sme mali lepšie výsledky, ako bol celoslovenský priemer,“ pochválil svojich žiakov riaditeľ Jozef Ondruš. Momentálne je v škole tendencia znižovania počtu žiakov. Do prvého ročníka zapísali 16 škôlkarov, v júni odíde 18 deviatakov. „Niektorí žiaci odchádzajú, na želanie rodičov, napríklad do škôl v meste, kde je rozšírené vyučovanie cudzích jazykov. Ak sa stane, že dieťa nezaradia na jazyk, ktorý si vybralo, alebo sa do jazykovej triedy vôbec nedostane, už sa k nám nevráti. Je to škoda,“ doplnil Jozef Ondruš. V Rudine sa deti od 1. po 4. triedu môžu učiť ako nepovinný predmet angličtinu, v 5. triede začínajú s nemčinou. „Pokiaľ majú záujem, môžu piataci od začiatku tohto školského roku pokračovať aj s nepovinnou angličtinou.“ Škola v Rudine nemôže byť školou s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov, pretože v ročníkoch nie sú paralelky. Problémy majú aj s vyučovaním telesnej výchovy. Všetci však majú maximálnu snahu, aby z malých Rudinčanov vyrástli harmonické a vzdelané osobnosti. Majú certifikát Zdravá škola, venujú pozornosť životnému prostrediu, pracujú tu rôzne záujmové útvary. Každý rok organizujú pre deti množstvo športových, vedomostných, kultúrnych a estetických súťaží. „Máme pred sebou veľa plánov. Všetko však narušili nejakí zbojníci, ktorí nám začiatkom januára vykradli počítačovú učebňu. Zobrali absolútne všetko, počítače aj príslušenstvo,“ posťažoval sa riaditeľ. Ale aj tak chcú ešte tento rok v spolupráci s obcou vybudovať ďalšie školské ihrisko s pevným podkladom.
„Aj na poslednej klasifikačnej porade sme konštatovali, že snaha detí získať nové vedomosti z roka na rok klesá. To je všeobecný jav. Najhoršie je, že veľa žiakov nechce pracovať ani na vyučovacích hodinách, o domácej príprave ani nehovorím,“ urobil bodku za školskými problémami Jozef Ondruš.

SkryťVypnúť reklamu



Futbal musí ľudí spájať



Futbal je v obci jediným športom, ktorý má širokú základňu. „V podstate je to jediný šport, ktorý ľudí spája. Prednedávnom sme prežívali veľké futbalové chvíle, keď Rudina hrala tretiu ligu, ale tie časy sú už preč,“ spomína starosta Lukáš Guzma, tiež bývalý futbalista. Napriek vysokým finančným nákladom sú s účinkovaním rudinských futbalistov spokojní. Mužov trénuje Pavol Holiač, vedúcim mužstva je Miroslav Melicher. O dorastencov sa stará tréner Jozef Bacigal, najmladšiu rudinskú generáciu futbalistov trénuje Miroslav Húšťava a vedúcim mužstva je Matej Matejka. „Snažíme sa im v rámci možností vytvárať tie najlepšie podmienky, aby futbal ľudí spájal a nie rozdeľoval,“ dodáva starosta. Mrzí ho, že na športovanie nie sú v obci lepšie podmienky, hoci tam stojí viacúčelová športová hala s tenisovými kurtami.

SkryťVypnúť reklamu


Mliečko školákom chutí



Deti zo Základnej školy v Rudine patria medzi tú hŕstku šťastných, kde sa vedenie školy rozhodlo zapojiť do mliečneho programu. „V celom Žilinskom kraji sú len tri takéto školy. Je to veľmi výhodné. Deti platia za celý mesiac len 8 korún a každý vyučovací deň dostanú štvrť litra plnotučného mlieka,“ pochvaľuje si zástupkyňa riaditeľa školy Janka Poniščjaková. Celý mliečny program sa dotuje z eurofondov. „Sú s tým trochu problémy, pretože mlieko nám vozia v litrových vreckách, musíme ho prenášať zo skrinky od hlavnej cesty do školy a tam ho rozdeľovať, ale zdravie detí za to predsa stojí,“ je presvedčená Janka Poniščjaková. Zo 177 žiakov ZŠ v Rudine je do mliečneho programu zapojených 140 detí. 



Okamihy z histórie
1359 – prvá písomná zmienka – Rugyna,
1364 – už sa spomína aj Rudziná,
1506 – stretávame sa s názvom Veľká Rudina (Maior Rudina),
1522 – názov obce je Horná Rudina (Felso Rwdina).
Do konca stredoveku patrila zemianskym rodinám Rudinských a Čičkanovcov. Neskôr zasa takmer celá budatínskemu panstvu. V roku 1950 sa od katastra odčlenila bývalá osada Rudinka a vytvorila samostatnú obec.
Prvú železničnú zastávku v obci zriadili pri strážnom domčeku č. 133, ale, keď obyvatelia Rudiny nepodporili vo voľbách do peštianskeho snemu slúžneho Hajdina z Kysuckého Nového Mesta, dal tento zastávku zrušiť a ľudia z obce museli chodiť na vlak až do Brodna. Zastávku v Rudine obnovili v roku 1952.
Zatiaľ bez erbu
Obec Rudina je jednou z mála, ktorá ešte nemá svoj vlastný erb. „Už sme sa o to niekoľkokrát snažili, ale akosi sa neviem s členmi heraldickej komisie dohodnúť. Nemáme totiž žiadne podklady o tom, ako kedysi vyzeral náš erb, prípadne akú sme mali pečať,“ zdôvodňuje situáciu starosta Lukáš Guzma. Hoci v obci evidujú lipy, ktoré sú prírodnou pamiatkou a volajú ich „Tri kopce“, tri vysokohorské štíty, ktoré im navrhli ako erb, nemohli Rudinčania akceptovať. „Viem o tom, že kdesi existuje starý, aspoň čiastočne čitateľný odtlačok pečate, na ktorom by mali byť tri ihličnaté stromy, ale zatiaľ ho nevieme nájsť,“ komentuje ďalej túto situáciu starosta. Je však presvedčený, že sa im to podarí. „Do obdobia, kedy musí mať každá obec zo zákona svoj erb, máme ešte trochu času a pátrame ďalej,“ hovorí Lukáš Guzma. Je aj v jeho záujme, aby nový erb bol blízky všetkým obyvateľom obce, aby naň mohli byť patrične hrdí.  




 


Najčítanejšie na My Žilina

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Máme 30 rokov, vy môžete mať predplatné na rok len za 30 eur
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 6 477
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 507
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 3 750
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 289
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 722
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 518
  7. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 437
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 430

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  2. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  3. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  4. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  5. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Malá Mača
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie
  7. Elena Antalová: "Kecy a fakty o tzv.demokracii". Kniha Karola Ondriaša vyšla síce v roku 2004, no chcela by udávať smer Smeru.
  8. Anton Kovalčík: Afganské fiasko ZSSR 3.
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 475
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 859
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 074
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 967
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 481
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 742
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 705
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 436
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


22 h
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


27. jan

Oznámil to na tlačovej konferencii počas voľného dňa na pretekoch Vuelta a San Juan v Argentíne.


TASR 27. jan
Víťazný tím Dedina.

Na podujatí súťažia mužstvá pomenované podľa štyroch častí obce.


26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  2. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  3. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  4. Ivan Mlynár: Ficov nebeský mandát deň po predčasných voľbách
  5. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Malá Mača
  6. Dušan Koniar: Dzurindov projekt valcuje čítanosť aj diskusie
  7. Elena Antalová: "Kecy a fakty o tzv.demokracii". Kniha Karola Ondriaša vyšla síce v roku 2004, no chcela by udávať smer Smeru.
  8. Anton Kovalčík: Afganské fiasko ZSSR 3.
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 475
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 859
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 074
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 6 967
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 481
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 742
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 705
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 436
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu