O osamelých a trpiacich matkách sa v poslednej dobe veľa popísalo a pohovorilo. Anna Verešová (42) z Kamennej Poruby, žena so silným sociálnym cítením, však menej hovorí a viac koná. Pred ôsmimi rokmi spolu s priateľkou Marcelou Dobešovou založili neziskovú organizáciu Áno pre život so sídlom v Rajeckých Tepliciach. V súčasnosti je jeho riaditeľkou a nám porozprávala nielen o svojich aktivitách, ale aj o tom, čo ju na našej spoločnosti veľmi znepokojuje.
Komu pomáha vaša nezisková organizácia?
Naším poslaním je pomáhať osamelým matkám s deťmi, ktoré sa ocitli v ťažkej krízovej životnej situácii. Sú to osamelé tehotné dievčatá a ženy, ktoré sa rozhodli priviesť svoje dieťa na svet aj napriek zlyhaniu partnera, či zlým ekonomickým podmienkam a ženy – obete domáceho násilia spolu so svojimi deťmi. Prv bolo zaužívanou praxou, že v prípade domáceho násilia či inej núdze rodiny sa deti umiestnili do detského domova. Doteraz sme pomohli 255 ľuďom, z toho 109 ženám – matkám.
V čom spočíva vaša pomoc?
Na určitú dobu, spravidla do jedného roka, im môžeme poskytnúť ubytovanie v našom zariadení sociálnych služieb. Poskytujeme im sociálne, právne i psychologické poradenstvo. Snažíme sa byť sprievodcom – pomocníkom. Spoločne s klientkou sa usilujeme riešiť danú životnú krízu, neskôr pomáhame nájsť náhradné bývanie, či už u ich príbuzných alebo cestou spoločných podnájmov a podobne. Pomáhame im aj materiálne – šatstvom, potravinami, hračkami, ale tiež rekvalifikačnými vzdelávacími kurzami. Túto pomoc môžeme poskytovať aj zásluhou mnohých dobrých ľudí z nášho regiónu i z celého Slovenska, ktorí nezištne pomáhajú materiálne i finančne.
Akým spôsobom pomáhate tehotným ženám v núdzi?
Naša vízia – pomôcť osamelej tehotnej žene – vznikla s pocitu, že o hodnote počatého života iba hovoriť je málo, že treba konkrétne pomáhať. Mnohí, ktorí nás poznajú, vedia, že sme od samého začiatku veľmi jasne formulovali našu pomoc, naše vízie i poslanie. Nikdy sme sa neskrývali s naším presvedčením o ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť. Nie vždy nám to pomohlo. Práve naopak. Mnoho ráz sme boli za tento názor diskriminovaní. Napríklad finančne. Ale mnohí naši partneri neskôr ocenili náš prístup. Verejná mienka sa už trochu zmenila a dnes väčšinou všetci hovoria, že potrat je pre ženu zlé riešenie. Preto, ak dievča alebo žena otehotnie a má strach donosiť dieťa doma, môžeme ju prichýliť my. Nedávno vstúpil do platnosti zákon o utajenom pôrode - na príslušnom matričnom úrade sa uvedú len údaje o dieťati. Zachránené dieťatko sa takto môže dostať do rodiny, ktorá si ho adoptuje. Aj keď je pre každú matku ťažkým rozhodnutím dať dieťa do adopcie, s touto ťažkosťou sa žena vyrovná omnoho lepšie ako s následkami umelého potratu. Stáva sa tiež, že budúca matka v období tehotenstva zmení svoj názor a rozhodne sa, že si dieťa ponechá.
V čom vidíte príčinu toľkých rozvrátených rodín na Slovensku?
Boj proti rodine začal asi niekde od Marxa. Pokračuje v tom radikálny feminizmus, skrytý boj proti rodine cítim aj z médií v kampaniach za homosexuálne manželstvá. Je to úsilie znevážiť rodinu, tradičné hodnoty, manželstvo. Dokonca i dôchodková reforma nepočíta s našimi potomkami, veď reklamný slogan nám hovorí, že si na dôchodok našetrime sami. Kde sú zásady, opísané v rozprávkach o troch grošoch? V nej jednoduchý sedliak vysvetlil kráľovi, že zo svojej mzdy jeden groš vracia otcovi, jeden požičiava synovi a len z jedného žije. Ľudia nechcú mať deti, a to teraz nemyslím na päť, či šesť detí. Myslím na to, že nechcú mať ani dve alebo ani jedno dieťa. V západných spoločnostiach to dospelo dokonca tak ďaleko, že už nielen „ja, partner a pes“, ale už len „ja a pes“ a partner iba niekedy. Čoraz viac ľudí chce žiť úplne osamote. Hodnoty sú prevrátené, nevieme si odpúšťať a pre najmenšiu nezhodu sa rozvádzame. Deti potom vyrastajú v neúplných rodinách a je samozrejmé, že nechápu správne otázku rodiny. Následkom toho sú bezdetné vzťahy. Opýtajte sa niektorých bezdomovcov, čím boli predtým? Často sú to vzdelaní ľudia, ktorým sa rozpadla rodina a oni sa stali bezdomovcami. Ako je to možné?
Mať viac detí je iste pekné, ale kde vziať peniaze na starostlivosť o ne?
To je práve ten mýtus, že bez množstva peňazí to nejde. Nezamestnanosť určite chuti na rodičovstvo nepridá. Sme stále náročnejší a netrpezlivejší. Chceme mať všetko to najlepšie a najneskôr ihneď. Odmietame ťažkosti, nedokážeme si nič odriecť, obetovať sa. Porovnávame sa častejšie s tým susedom, či kolegom, ktorý je od nás bohatší, aby sme mohli mať stále dôvod hovoriť, že ešte nemáme to či ono. Stále sme „stádovití“. Keď teraz dieťa nemá v triede jediné mobilný telefón alebo značkové oblečenie, už sa cíti menejcenné. Porovnáva sa, chce sa prispôsobiť kolektívu. Začína to mobilom a potom sa prispôsobí aj drogami. To nie je určite dobrá cesta. Pretože vždy bude niekto, kto má viac ako my, a tak stále budeme mať málo. Rozmaznávame sa a rozmaznávame aj svoje deti. Musíme si uvedomiť, že budovať kariéru a vychovávať deti zároveň nejde. Uznávam, že je to ťažké. Štúdium stojí veľa námahy, peňazí a keď žena zostane potom doma, oproti rovesníkom akoby „zakrpatie“. Kým spoločnosť matku morálne nedocení, nebudú ženy túžiť mať deti. Nie je to však naozaj len o peniazoch. Je to o hodnotách.
Koľko detí máte vy a z koľkých detí pochádzate?
Ja mám päť detí a vlastne mám aj päť súrodencov. Najmladšia dcéra má deväť rokov a najstarší syn dvadsaťdva. Myslím si, že im nič neušlo. Niektorí ľudia mi hovoria, že s takýmito názormi patrím do stredoveku. Niekedy sú to práve tí, ktorí sami vyhľadávajú veštice a jasnovidky. Zaujímavé! Človek mnohé pochopí vekom. Ja som sa tiež najskôr bála, či sa tým mladším deťom budeme môcť venovať toľko ako prvým, ale časom som pochopila, že sme im dali ten najväčší dar, ktorý môžeme dieťaťu dať, a to je súrodenec. Tie mladšie zažili zase lásku svojich starších súrodencov, čo tie prvé nepoznali. Som presvedčená, že mojim deťom nič nechýba. Nemáme síce päť párov lyží, ale len dvoje, ani kúpiť si okamžite nemôžu všetko, no to vôbec nie je podstatné. Pre mňa a manžela je najdôležitejšie dať im dobrú výchovu a vzdelanie. Dôležité je, že majú vybudovaný správny vzťah k hodnotám. Ja totiž stále verím, že rodina je základ. A verím, že sa spoločnosť vráti k úcte k rodine. K rodine muža, ženy a detí. Ťažko je ísť proti prúdu, ale pri prameni býva voda najčistejšia.
