Bez Blaženy by diviačiky zahynuli

Malé divoké prasiatka sa vo fačkovských horách narodili pravdepodobne minulý rok na jar. V lete však prišli o svoju mamu. „Chodili k nám celé leto a hlavne susedom do zemiakov. Boli veľmi maličké. Keď boli hladné, sem-tam som im niečo podhodila a už si na mňa zvykli,“ hovorí Blažena Slotová. Diviačiky jej pomoc potrebujú najmä teraz v zime. Všade je veľa snehu a prirodzenej potravy nikde na okolí nie je veľa. Zvlášť pre takýchto sedem malých prasiatok. Každý deň, vždy okolo tretej popoludní, prichádzam z práce domov a hladným svinkám nesiem výdatný obed. Blažena Slotová im vo svojej záhrade servíruje zemiaky, burgyňu, sušený chleba, pomarančové šupky a iné. „Je to vlastne domový odpad a to, čo sme mali nasušené pre domáce prasiatko. Keďže sme ho ale tento rok nechovali, dávam to diviakom,“ prezradila. Za to ju tieto roztomilé divoké prasiatka odmeňujú svojou vernosťou. Môže sa spoľahnúť, že vždy okolo tretej ich môže nakŕmiť a dokonca aj pohladiť. Blažena si ich obľúbila. „Niekto ich má rád tak, že sa na ne pozerá a niekto iný v hrnci. Ja patrím k tým prvým,“ prezradila. Pre dedinu sa mladé diviaky stávajú doslova atrakciou. Veľmi rady ich obdivujú najmä deti. „Každý deň je tu plno ľudí a medzi nimi asi dvadsať detí. Je to pre nich veľká zaujímavosť,“ dodala. A naozaj aj v sobotu popoludní sa bolo na divé prasiatka pozrieť asi pätnásť Fačkovčanov. Miroslav Zúbek im doniesol plnú prepravku zvyškov potravy. Keď však príde leto a na poliach okolitým gazdom začne dozrievať úroda, zvieratá si na ňu možno začnú brúsiť svoje kly. „Bojím sa, čo mi v lete povedia gazdovia, že im chodia na zemiaky,“ prezradila nám na záver Blažena.