V modernej podobe zavítal šach do Žiliny spoločne s budovateľmi Košicko-Bohumínskej železnice okolo roku 1870. Prvé intelektuálne súboje nemali organizovanú podobu, hrávali sa vo forme príležitostných stretnutí v kaviarňach Riesz (neskôr Grand hotel) a Rémi (neskôr hotel Slovan). Aktérmi prvých duelov boli A. Glásel, M. Fogel, J. Marton,
J. Adler, J. Biel, S. Marmorstein,
H. Scheinberger a M. Gross. Po prvej svetovej vojne sa šach pomerne rýchlo rozšíril do všetkých spoločenských vrstiev. Nemalú zásluhu na tom mal prílev českých úradníkov, učiteľov a najmä vojakov. A práve z posledne menovanej skupiny bol aj hlavný iniciátor založenia prvého šachového klubu v našom meste. Štábny rotmajster J. Heřmánek najprv položil základy šachového krúžku Odbočky zväzu československých rotmajstrov zo sídlom v Žiline a potom s predstaviteľom Žilincov M. Grossom založili Šachový klub Žilina. Prvým predsedom klubu sa stal vrchný súdny radca J. Lázeňský. Klubovou miestnosťou sa stala kaviareň hotelu Rémi. Od dátumu založenia klubu, 25. apríla 1925, sa začala písať nová etapa žilinského šachu. Šachový klub svojou činnosťou prilákal viac ako sto záujemcov o túto hru. Medzi členstvom sa postupne začali lámať spoločenské, národnostné, náboženské, vekové a triedne bariéry. Šach pôsobil ako mimoriadne zbližujúci prostriedok. Dôkazom toho môže byť aj prebor klubu v roku 1927, keď zvíťazil P. Lővy, pred Čechom J. Heřmánkom a Nemcom W. Schulzom. V prvej desiatke sa umiestnil aj Slovák L. Bednár a Maďar L. Szekely. Najvýraznejší úspech z členov klubu dosiahol P. Lővy, ktorý v tom istom roku, keď získal titul majstra Žiliny, dosiahol víťazstvo aj na majstrovstvách Slovenska. Šachový klub v Žiline bol v tomto období najaktívnejším na Slovensku. V roku 1930 vydal prvú šachovú knihu písanú v slovenskom jazyku. O tri roky neskôr bol iniciátorom založenia Stredoslovenskej šachovej župy Ústrednej jednoty československých šachistov, ktorej bol zakladajúcim členom. Svoj oddiel si v rámci robotníckej telovýchovnej jednoty v Žiline založili aj zamestnanci žilinských podnikov. Hraciu miestnosť mali v Robotníckom dome. Koncom tridsiatych rokov sa šport pod vplyvom vojnových udalostí dostal do šachovej polohy, a to nielen v prenesenom slova zmysle. Zrednuté rady šachistov sa premiestnili do kaviarne Astória. To je už ale iná, ďalšia kapitola v dejinách žilinského šachu.
