Okrem odchodu KDH z vlády, veľa sa diskutuje o prípadnom odmietnutí gynekologických zákrokov lekármi. Ide o umelé prerušenie tehotenstva, umelé oplodnenie, sterilizáciu, hormonálnu antikoncepciu, ale napríklad aj o prácu v nedeľu, ktorá sa netýka len lekárov špecialistov, ale nás všetkých.
„Ak by mal platiť takýto zákon, nevadilo by mi to. Je predsa na každom doktorovi, či taký zákrok urobí, alebo nie. Mali by však mať právo odmietnuť niečo, čo je v rozpore s ich svedomím,“ myslí si 31-ročná Monika, ktorú sme oslovili na ženskom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Žiline. S jej názorom súhlasí aj 37-ročná Ivana: „Nevadilo by mi to, o také veci, ako je interupcia ani nemám záujem. Ak by som však u svojho gynekológa mala nejaké problémy, išla by som k inému.“ Rovnaký postoj by zaujala aj posledná oslovená, 25-ročná Monika: „Ak by mi doktor nechcel z presvedčenia predpísať antikoncepciu, našla by som si iného gynekológa. Žena má však sama právo rozhodnúť o tom, čo chce.“ O názor sme požiadali aj samotných gynekológov. „Pri našej práci plne rešpektujeme Zákon o zdravotnej starostlivosti, kde je citované, že interupcie sa robia vtedy, ak pracovník, ktorý ich vykonáva, nemá proti tomu výhradu svedomia. Nikto interupcie robiť nechce. Žena k nám príde so žiadosťou, ktorú sama napísala a ktorú vypísal jej spádový gynekológ,“ povedal primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Žiline Ľuboslav Mráz. „Tento problém bol riešený aj doteraz. Sú kliniky, ktoré interupcie nerobili a pritom na to mali oprávnenie. Takže neviem, čo sa ide týmto novým zákonom riešiť,“ pokračuje Jozef Mitro, lekár z gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia žilinskej nemocnice. „Nepotrebujeme mať žiadnu zákonnú úpravu o výhrade svedomia. Naša legislatíva je natoľko liberálna, že umožňuje každému pracovať podľa svojho svedomia. Nemusí to byť upravené týmto zákonom. Nikto nie je nútený k tomu, aby vykonával interupcie, každý má právo odmietnuť,“ hovorí jeho kolega Pavol Babjak.
„Ľutujem slovenské ženy, ktorých sa to týka. Keby to odmietli robiť všetci lekári, kde by potom išli? Tí, ktorí majú výhradu svedomia, sa spoliehajú na tých, ktorí výhradu svedomia nemajú. Každý má svoje svedomie, toto patrí k našej robote,“ konštatuje ďalší žilinský gynekológ Drahomír Kianička. „Jediné dva štáty v Európe, ktoré takto fungujú, sú Poľsko a Slovensko. V Poľsku je s interupciami problém, vyzerá to tak, že k tomu dôjde aj u nás,“ hovorí Peter Durmis. „Každý by mal mať právo na svoj názor a svoju vôľu. Všetko by malo byť v určitých hraniciach a nezachádzať do extrémov. Výhrada svedomia je skôr extrém,“ dodáva Miroslav Tavač. V niektorých nemocniciach na Slovensku, napríklad v Trstenej, nevykonávajú umelé prerušenie tehotenstva vôbec. Pacientky musia o takýto zákrok požiadať inde.
