Stoja tam už od roku 1992 a ich autorom je rodák z Porúbky, 73-ročný Vojtech Mikunda. „Tie dve postavy pred mojím domom znázorňujú Jánošíka a ženu s dieťaťom. Už tam však nebývam. Keď mi zomrela manželka, priženil som sa do Budatína,“ vysvetľuje ľudový rezbár. Vojtech Mikunda pracoval 35 rokov ako konštruktér – projektant. Svoju predstavivosť pri svojej veľkej záľube naplno využíva. „Vediem si dôkladnú evidenciu, preto presne viem, že od roku 1979 som z dreva vyrezal 1369 plastík a reliéfov. Maľujem aj obrazy, od roku 1972 ich bolo spolu 478,“ ukazuje nám. Zaujali ho dramatické postavy z čias nevoľníctva. Vyrezal a namaľoval už mnohých panovníkov, ale i jednoduchý ľud - pastierov, ženičky v krojoch, ubiedených starčekov s paličkou aj svätcov. Dnešné postavy mu už nič nehovoria, moderný odev, vyrobený pásovo, je vraj na každom rovnaký. V lete sa zatvorí v hospodárskej budove pri dome, v zime v pivnici a tvorí. Vojtech nemá rezbársku školu a nesnažil sa učiť od rezbárskych majstrov, aby po nikom nekopíroval. Svoje diela vypracuváva len nahrubo, ako hovorí „od sekery“. „Používam vždy lipu a páči sa mi, keď na diele vidieť stopy po dláte, či praskliny, veď je to živý materiál. Z dreva som vyrobil aj Krížovú cestu do porúbskeho kostola a sochu Ježiša, ktorý je na tamojšom cintoríne, ale aj zo päť betlehemov, mnoho črpákov, valašiek, ozdoby na bicie hodiny, stojany na noty, či exekútorské kladivko,“ vymenúva. Na dôchodku sa teda nenudí a aj jeho manželka si pochvaľuje, že ho má celý deň poruke. Želaním Vojtecha Mikundu je urobiť zo svojich diel raz výstavu. Niekedy svoje diela predá za pár korún, ale vždy mu je za nimi ľúto, tak ich má doma stále plno.
Autor: ms
