„Keď sa skončila vojna, mal som sedem rokov. Býval som v Bytči a cez cestu býval kaplán Štefan Jančovič. Často som ho navštevoval a už v tej dobe mu chodili rôzne listy a balíčky. Prvýkrát som vtedy videl uňho známkový šesťblok slovenských známok. Vypýtal som si ho a dosť neodborne som známky strhol. Boli to moje prvé a mám ich dodes. Sú značne poškodené, ale pre mňa majú veľkú cenu, pretože mi pripomínajú, že práve vtedy som začínal,“ hovorí S. Helmeš. Až do dnešného dňa ho potom filatelia nepustila. Ako školák zbieral a vymieňal známky so spolužiakmi. „Spomínam si, že ako školáka ma otec zobral do obchodíku v Žiline. Tam predávali aj známky z rôznych afrických krajín, napríklad zo Sudánu. Veľmi sa mi páčili a chytilo ma to za srdce,“ prezradil zberateľ. V tom čase známky príliš drahé neboli, takže si ich mohol dovoliť. Za celých 60 rokov sa nestalo, že by na svoju záľubu zanevrel. „Boli aj obdobia, napríklad cez letné prázdniny, keď ma viac bavilo kúpanie sa v rieke, tak som trošku poľavil. Moji bratia tiež zbierali známky, ale časom to nechali. Naopak, ja som nikdy neprestal,“ prezradil. Svoju záľubu dokonca rozvíjal aj počas vojenčiny v Prahe. Slúžil totiž u železničného vojska a tam si vojaci nejakú korunku zarobili. Podstatnú časť z nich potom Stanislav Helmeš vrazil do známok. „Bolo to v 50-tych rokoch a dostal som sa tam vtedy k sérii známok z korunovácie britskej kráľovnej z roku 1937.“ Po návrate z vojny sa prihlásil do bytčianskeho klubu filatelistov, ktorý vznikol niekedy okolo roku 1945. Kupoval si rôzne pomôcky, ktoré boli na tú dobu pomerne lacné. Zásobník na známky, ktorý teraz stojí asi 900 korún, vtedy vyšiel na päťdesiat. Doteraz však slúži. „Postupne som si cez klub objednal známky. Odvtedy mi za nominálnu hodnotu chodia všetky známky, ktoré boli u nás vydané. Mám všetky československé známky od roku 1945 až do roku 1992. Rovnako mám aj všetko, čo vyšlo po rozdelení na Slovensku aj v Čechách,“ pochválil sa vášnivý zberateľ. Pozoruhodnosťou je, že vo svojej zbierke má aj kompletnú sériu z protektorátu Čechy a Morava a dokonca aj niekoľko známok z obdobia prvej Československej republiky. Dnes už ale túto kompletnú sériu nezoženiete. Mladí sa často čudujú, čo filatelistov drží pri ich vášni. „Robím to pre svoje osobné potešenie. Veľmi ma baví pracovať so známkami, triediť, zaraďovať ich a prezerať. Sú to veľmi pekné obrázky. Najmä tie staršie boli nádherné rytecké práce, doslova umelecké diela,“ priblížil nám svoju vášeň Stanislav Helmeš. Známky na hodnote netratia. Sú aj takí, ktorí do nich vkladajú celé majetky. Stanislav Helmeš k nim však nepatrí. Preňho je filatelia relax. „V klube v Bytči je nás momentálne pätnásť. Pomaly sa už ale stávame klubom dôchodcov. Nemáme totiž medzi sebou žiadneho mladého. Na schôdzach často o tomto probléme diskutujeme. Myslím si, že úlohu tu zohráva aj vysoká nominálna hodnota známok. Dokonca aj pomôcky sú dosť drahé,“ hovorí dlhoročný zberateľ. Podľa jeho názoru je cena jednou z príčin, prečo nemajú mladí o známky záujem. „Dnes sa už mládež preorientovala na niečo iné. Majú počítače a iné záujmy. Ja osobne nepoznám žiadneho mladého zberateľa známok. Možno takí sú, ale neviem o nich. Boli by sme veľmi radi, keby sa k nám do klubu prihlásili,“ dodal na záver Stanislav Helmeš. V budúcom roku bude bytčianska pošta oslavovať 150 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti sa chcú filatelisti v meste prezentovať výstavou v rámci dní filatelie. Preto dúfajú, že sa pre tento koníček nadchnú aj nejakí mladí ľudia.
