Jedným z pozitívnych prvkov v tomto nepriaznivom období bolo vytvorenie špecializovaných oddielov v Slovenskej armáde, kde sa sústredili umelci, vedci a športovci vykonávajúci prezenčnú službu. Spočiatku išlo len o zviditeľňovanie armády. Neskôr po vstupe Slovenska do vojny o ochranu tejto skupiny národa pre jeho budúcnosť. Na základe rozhodnutia ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša, ktorý uvedené oddiely zriadil, neboli takto zaradení vojaci nasadení do bojov. Medzi športovcami, ktorí narukovali do Oddielu armádnych pretekárov, boli aj Žilinčania Karol Doboš, Jozef Kvasnica, Emil Čapek, Jozef Bielek, Ondrej Šedo, Michal Riedl, Vojtech Zachar a Vincent Gondžúr. Všetci sa neskôr výrazným spôsobom zapísali do športovej histórie mesta. „Pod vedením špičkových trénerov (napr. hokejistov trénoval Jozef Maleček, najlepší hráč Európy v medzivojnovom období, futbalistov Leopold Šťastný považovaný za futbalovú legendu Slovenska, lyžiarov Lukáš Mihalák, prvý slovenský lyžiar štartujúci na zimných olympijských hrách) sme absolvovali na tú dobu enormné tréningové zaťaženie. Dvojfázový tréning bol dopĺňaný o regeneráciu. Pod dohľadom lekárov sa realizovali aj prvé sledovania v oblasti výživy. Takto realizovaná príprava mala i na dnešné pomery znaky vrcholového športu,“ hovorí Michal Riedl. Oddiel armádnych pretekárov sa v krátkom čase vypracoval na najúspešnejší športový klub Slovenska, a to aj napriek tomu, že nemal vo svojich radoch ženské družstvá, výsledky ktorých v konečnom súčte hodnotenia klubov mohli chýbať. Po skončení druhej svetovej vojny sa táto slovenská novinka „vojenského športového oddielu“ rozšírila do celého sveta. Napríklad na Olympijských hrách v Sydney v roku 2000 bol každý štvrtý medailista členom armádneho celku.
