Položili sme dve otázky Miroslavovi Bobčíkovi, vedúcemu tohto oddelenia.
Aké ste mali pocity, keď ste spúšťali sirénu na pamiatku slovenských vojakov?
Pocity som mal také, ako každý z nás, keď nám nie je ľahostajný ľudský život. Viem si predstaviť, ako sa niekto vracia z misie, teší sa na domov, svojich blízkych a vtom, takýmto zbytočným spôsobom príde o život. Človek skôr očakáva tragédiu na misii, ale pri ceste späť... Preto mám z toho celého zmiešané pocity a viem sa vžiť do situácie príbuzných a pozostalých. Zatiaľ, čo robím túto prácu, som ešte nezažil takéto smutné hlásenie.
Kde všade bolo počuť sirény?
Celý systém je momentálne ešte v štádiu budovania. V podstate určitým spôsobom prevádzkujeme a ovládame sieť sirén Žilinského kraja. Ich rozmiestnenie je také, aby sme pokryli každé miesto. Postupne sa snažíme nahradiť staršie elektrické sirény novými. Tie sa dajú spúšťať elektronicky a ich signál sa dá doplniť o hovorovú informáciu. Funguje to zhruba takto. Ak ste napríklad pred Mestským úradom v Žiline a počujete hučať sirénu, tak zároveň s ňou budete počuť, čo to znamená a ako máte zareagovať.
Autor: Braňo Toma