Navrhol, aby sa okrem pretekov o Jánošíkovu valašku usporiadali aj preteky starších a mladších žiakov s medzinárodnou účasťou. Výbor súhlasil a prípravou poveril lyžiarsky oddiel. Tento dával postupne problematiku do konkrétnej podoby. Návrh predostrel 
Československému a Slovenskému lyžiarskemu zväzu. Tieto orgány myšlienky a snahy prijali s tým, že usporiadateľom bude TJ Slovan Malá Fatra a preteky tohto ojedinelého druhu na svete budú zaradené do rámcového programu lyžiarskych zväzov vtedajšieho socialistického bloku štátov a kalendára FIS. Na zasadnutí 8. mája 1971 v Prahe bol pre 1. ročník Ski–Interkritéria Vrátna stanovený termín na 13. až 16. februára 1972. Štartovali na ňom desaťčlenné družstvá z Československa, Rumunska, ZSSR, Bulharska, Poľska, NDR, Juhoslávie a Rakúska, spolu 106 pretekárov. Preteky sa realizovali na homologizovaných tratiach Grúňa. Slalom mal dĺžku od 350 do 420 m s počtom bránok 45 až 60. Výškové prevýšenie tratí sa pohybovalo do 300 m. Zahraničné družstvá mali kvôli lepšej komunikácii zabezpečených tlmočníkov, zavedené boli aj akreditácie pre novinárov a televízne vysielanie. Veľmi dobrým rozhodnutím bolo urobiť z pretekov turné Vrátna-Říčky v Orlických horách. Výpravy sa presúvali autobusmi, pretekári tak mohli súťažiť na iných svahoch a spoznať iné prostredie. Aj napriek vtedajšej „železnej opone“ sa na pretekoch zúčastnili družstvá z Anglicka, Nemecka a USA. Preteky sa postupne vžili a mali dobré renomé. Po viacročnom prerušení si dnes len málokto uvedomuje význam Ski-Interkritéria, mnohí organizátori už ani nežijú. Bola to generácia, ktorá robila s dobrovoľným nadšením každý rok na tú dobu veľké preteky. Pre realizáciu bol vytvorený Organizačný výbor, viedol ho predseda Ivan Šárik, tajmníkom bol František Novák, sekretárkou Drahomíra Rossáková. Upresnené boli disciplíny, ako dvojkombinácia slalomu a obrovského slalomu pre starších a mladších žiakov. Propagáciu mal počas všetkých ročníkov na starosti Tomáš Niňaj. Riaditeľom pretekov bol menovaný Ján Kríž, hospodármi Miroslav Pagáč a Alexander Pisarovič. Hlavným rozhodcom sa stal Karol Štrba, hlavným časomeračom Karol Medveď, počtárom Belo Sobota. Vedúceho techniky robil Imrich Matúšek, spojovaciu techniku mal na starosti Zdeno Slávik, ubytovanie Vlado Krížo, zdravotnú službu Juraj Celec a členovia Horskej služby. O dopravu sa staral Stanislav Riecky. V ďalších ročníkoch sa funkcionári menili, pribudli napr. Karol Zemančík, Michal Koscelník, Milan Ballek, Alojz Matúšek, Ján Michálek, Vlado Láska, Ján Margen, Ladislav Smolen, Rastislav Kišš, Ján Bača, Vojtech Kebis, Rudolf Petrželka, Gabriela Korinová, Štefan Zemko, Ladislav Pfeffer, Marián Faško, Juraj Strähle, Michal Cingeľ a ďalší. Je dobré, že tento rok sa začína s obnovením a pokračovaním tejto tradície. Ostáva len veriť, že sa obnoví a preteky sa budú konať každý rok.
