Tentoraz získalo právo uskutočniť ich talianske zimné stredisko Cortina ď Ampezzo, kde sa mali zimné olympijské súťaže realizovať už v roku 1944. Z dôvodu prebiehajúcej druhej svetovej vojny sa hry napokon neuskutočnili. V poradí siedme zimné olympijské hry mali aj prívlastok hry Toniho Sailera a treba povedať, že celkom opodstatnene. Dvadsaťročný chlapec z Kitztbülu dokázal to, čo sa v histórii lyžiarskeho športu predtým a potom nikomu nepodarilo. Suverénne vyhral zjazd, slalom i obrovský slalom. Pretože medzinárodná lyžiarska federácia FIS považovala súťaž v rámci hier aj za majstrovstvá sveta a udeľovala za ne medaily, odvážal si sympatický Rakúšan z údolia pod Dolomitmi celkom sedem zlatých medailí. Jednu navyše za majstrovstvo v alpskej kombinácii, ktorá sa na olympijských hrách v tomto období nehodnotila. Okrem prekvapujúcich víťazstiev Toniho Sailera boli hry, na ktorých sa zúčastnilo z 32 krajín 810 športovcov, netypické aj z pohľadu celkového víťaza, ktorým sa stal nováčik hier Sovietsky zväz. Treba povedať, že športovci tejto krajiny neboli vo svete neznámym pojmom. Najmä na rýchlokorčuliarskej dráhe patrili ešte pred týmito hrami k svetovej špičke. Prekvapením však bolo víťazstvo nad favorizovanými Američanmi a Kanadou. Naša výprava mala 41 pretekárov. Zo Slovenska to boli hokejový brankár Ján Jendek, ktorého družstvo skončilo na piatom mieste a rovnako dopadol aj ďalší reprezentant Slovenska krasokorčuliar Karol Divín. Jeho výsledok nebol pre nás v žiadnom prípade sklamaním. Bol to najlepší individuálny výsledok našej výpravy. Naproti tomu 39. miesto v obrovskom slalome a 40. miesto v zjazde ďalšieho nášho zástupcu Vladimíra Krajňáka nenaplnilo naše očakávania. Na hrách sa objavilo niekoľko nových disciplín. Predovšetkým beh na 30km pre mužov. Tradičný beh na 18km sa zmenil na 15 km. V štafetách 3 x 5km sa po prvý raz predstavili i ženy. Po prvý raz na hrách absentovali ukážkové športy.
