V roku 1945 dokonca Ivan Mauer - neskorší reprezentačný tréner, získal pre Žilinu prvý titul majstra Slovenska. Muselo ale prejsť ešte niekoľko rokov, kým prišlo rozhodnutie založiť pri telovýchovnej jednote Iskra Žilina oddiel krasokorčuľovania. V roku 1953 sa prvému predsedovi oddielu Mikulášovi Horváthovi podarilo získať z Bratislavy trénersku dvojicu manželov Lojkovičových. To už mali krasokorčuliari v Žiline k dispozícii umelú ľadovú plochu. Do užívania bola odovzdaná koncom roku 1948. Na tú dobu kvalitné podmienky lákali nadšencov krasokorčuľovania zo širokého okolia. Po roku existencie mal oddiel už 120-člennú základňu. Prišli aj prvé úspechy. Najskôr v žiackych a neskôr aj v juniorských a seniorských kategóriách. V štatistikách víťazov sa začali objavovať najmä mená Petra Bartosiewicza a Anny Eichlerovej. Napriek nesporným úspechom bolo krasokorčuľovanie v Žiline stále v tieni ľadového hokeja. Preto agilní funkcionári prišli s nápadom zorganizovať pre divácku verejnosť ľadovú revue. Od roku 1958 začal oddiel organizovať aj vlastné podujatie „Veľkú cenu Žiliny“. Popri jednotlivcoch začala trénerska dvojica, manželia Prokoppovci, s prípravou športových dvojíc a tanečných párov. Najmä športové dvojice, ktoré boli do programu zimných olympijských hier zavedené už od roku 1924 vytvárali možnosť presadiť sa v silnej domácej i zahraničnej konkurencií. V roku 1964 sme konečne mohli zaevidovať prvého Žilinčana na zimných olympijských hrách. Peter Bartosiewicz spoločne so svojou bratislavskou partnerkou Agnesou Vlachovskou splnil pri svojom debute cieľ, keď skončili na deviatom mieste. Nasledujúce tituly majstra Československa, ktoré náš krasokorčuliar získal v rokoch 1965, 1966 a 1968 znamenali, že Žilina sa na stránkach športových denníkov začala spomínať viac v súvislosti s krasokorčuľovaním ako s ľadovým hokejom. O štyri roky neskôr si už ako člen Slovana Bratislava Peter Bartosiewicz zopakoval svoj olympijský štart. Tentoraz naša športová dvojica doplatila na neskúsenosť partnerky Liliany Drahovej a skončila na dvanástom mieste. Po olympiáde sa Peter Bartosiewicz rozhodol ukončiť športovú kariéru. Odchodom nášho olympionika do Švajčiarska, kde začal pôsobiť ako tréner, sa uzavrela jedna z najvýznamnejších kapitol žilinského krasokorčuľovania.
