Kominár prináša šťastie, ale aj úžitok

Spomínate si, kedy ste naposledy videli živého kominára? Bolo to pred piatimi alebo desiatimi rokmi? Napriek tomu, že sa títo muži, ktorí nosili šťastie už pred stovkami rokov, vytratili z chodníkov miest a obcí, stále sú tu a ich práca je nemenej dôležitá ako v minulosti. Nielen pri ochrane budov a materiálu, ale aj ľudských životov. „Na Slovensku pôsobí okolo 200 registrovaných kominárov. Dnes robíme poradenskú, preventívnu a priamu výkonnú činnosť. Vyjadrujeme sa aj k novým komínom, zásahom do palivového telesa a iným zmenám. Predpisy vyplývajú z noriem Európskej únie. Komora kominárov Slovenska patrí pod Ministerstvo vnútra SR,“ hovorí Milan Rufus, vedúci jednej zo žilinských kominárskych firiem. Je to sezónna práca, najviac roboty je v jeseni. „Vtedy by nás mohlo byť aj päťkrát viac. Ľudia si pred zimou uvedomia, že nemajú vyčistené a skontrolované komíny. Keby si na to spomenuli po skončení vykurovacieho obdobia, čo je v našich podmienkach v apríli a v máji, tak by to bolo lepšie aj pre nás. Vtedy totiž máme najmenej objednávok, kľudne môžeme ísť na kurz francúzštiny. Skúsení si dajú vyčistiť a skontrolovať komín pred a po vykurovacej sezóne.“ Určite je to veľmi netradičná a zaujímavá robota. Človek vidí zo strechy to, čo ostatní nevidia. Mnohokrát sa však podceňuje prístup k hlave komínového telesa na streche, hlavne v nových rodinných domčekoch. Na druhej strane, často stojí na škridli, ktorá má tridsať rokov a môže sa ľahko zlomiť. „Stalo sa veľa pracovných úrazov, kedy kominár spadol zo strechy. Oproti iným krajinám EÚ je toto veľmi podcenené. Z rebríka k hlave komína to mám niekedy aj desať metrov. Viackrát sa stalo, že som prácu odmietol.“ V minulosti bolo kominárov oveľa viac. Ani zo strany učňovskej mládeže nie je o toto remeslo veľký záujem, je zaznávané. Kontrolná činnosť a poradenstvo však dnes už zvyšujú latku náročnosti. „Zachránilo sa vďaka tomu, že Komora vytvorila podmienky na rekvalifikáciu. Dnes už pre kominára základná škola nestačí.“ Okrem štetky a gule na lane už nosia so sebou aj meracie prístroje na únik plynu, či oxidu uhoľnatého. A aké sú v súčasnosti reakcie ľudí na ulici na predpísaný čierny kominársky úbor? „Reakcie sú rôzne. Niektorí hovoria, že nevideli kominára už mnoho rokov. Je to preto, že ich celkový počet je asi o dve tretiny menší ako pred dvadsiatimi rokmi. Druhá vec je, že dnes sa už väčšinou presúvame autami. Aby som mohol ísť do Terchovej, Zázrivej a popri tom stihol aj prácu napríklad v Bytči, to si už nemôžem dovoliť chodiť autobusom alebo na bicykli. Je nás menej a zákazníkov je viac, preto nás nevidia tak často na uliciach.“ Opäť nastáva trend, že kominárske remeslo sa dedí. V niektorých krajinách Európskej únie má kominár svoj rajón, ktorý je priamo v dedičskom konaní, takže manželka alebo deti ho zdedia. „Keď sa vrátim k tradícii, môj otec sa venoval kominárstvu, ja sa venujem kominárstvu a mám syna, ktorý sa mu venuje tiež. Do týchto tradícií sa dostali aj ženy. V Európe je úplne bežné, že v dvojici je žena a muž. Vytvárajú sa rodinné kominárstva a tento trend bude podľa všetkého pokračovať,“ dodáva žilinský kominár Milan Rufus.