Ďalšími dvoma historickými pamiatkami Žiliny (po Remeselníckom dome a prícestnej kaplnke sv. Jozefa robotníka), ktoré 
nechráni ani mesto ani štát, a teda sa o ne v podstate nikto nestará, sú ďalšie dve kaplnky, obe v objekte starého cintorína. Lepšie povedané v jeho cirkevnej časti.
Prvou je prícestná kaplnka pri vchode do starého cintorína (za Jazykovou školou). Učupená hneď za veľkou kovovou bránou, a to si prosím pamätá začiatok 18. storočia, keď ju tu postavili po založení cintorína. To bolo asi v roku 1707. Slúžila ako hraničná prícestná kaplnka, v meste ich bolo v tom čase viacero, najmä na výpadovkách. Dnes už neslúži ničomu, pretože je v katastrofálnom stave. Zdobia ju len čierne kríže, v čase našej návštevy bola zapadnutá snehom a pri nej blikali zo tri kahance.
O kúsok ďalej, pár metrov za krížom, rovnako v starej časti cintorína, je ďalšia kaplnka. Podstatne väčšia ako tá prvá, ale doba jej postavenia sa tiež datuje na začiatok 18. storočia, kedy cintorín vznikol. Do tejto kaplnky doniesol z Ríma Andrej Muťko z Diviak v roku 1719 obraz Blahoslavenej Panny Márie Lauretánskej. Na čelnej strane kaplnky bol ešte koncom 20. storočia latinský nápis SENATUS AC POPULUS PRIVILIGATE CIVITATIS SOLNENSIS (Senát slobodného mesta Žilina). V roku 1989 kaplnku čiastočne opravili, dnes je však úplne prázdna a slúži na odkladanie náradia hrobárov.
Budúcnosť oboch kaplniek je zatiaľ nejasná. Pretože stoja v starej časti cintorína, patria žilinskému Farskému úradu. Aké má s nimi zámery, na to sme sa opýtali dekana Ladislava Stromčeka. „Zatiaľ sme neuvažovali, čo s kaplnkami bude. Tá prvá je len malá, na krátku modlitbu. Druhá sa využívala dovtedy, kým nestál na cintoríne dom smútku. Pred pohrebom sa do nej odkladali rakvy. Je však veľmi malá, nedá sa používať na žiadne cirkevné obrady. Skutočne, zatiaľ nemáme žiadny konkrétny plán.“
