„Z času na čas treba skontrolovať uskladnené ovocie, občas treba ísť skontrolovať záhradu, či sa tam nedostali zajace,“ dozvedeli sme sa od odborného inštruktora Slovenského zväzu záhradkárov v Žiline Jána Čecha. Už minulý týždeň strihal z egrešov vrúble na jarné štepenie. O pár dní prídu rad na vrúble z kôstkovín a začiatkom februára aj vrúble z jadrovín. Ján Čech presne vie, o čom hovorí. Záhradkárčeniu sa venuje viac ako 40 rokov. „Pochádzam z roľníckej rodiny z východného Slovenska. Už ako chlapec som musel chodiť pomáhať na pole. Bola to drina, otročina, túto robotu som nenávidel,“ zaspomínal si na detstvo. Keď sa začiatkom 60. rokov presťahoval za manželkou do Žiliny, veľa času strávil s deťmi v parku na Bôriku. Tam, na mieste, kde je dnes Športová hala, vznikla prvá záhradkárska osada. „Povedal som si, že kým sa deti hrajú, ja môžem niečo robiť v záhradke,“ rozhovoril sa o svojej vášni. Ďalším krokom bolo zoznámenie sa s Ivanom Hričovským, ktorý je dnes profesorom na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, jeho korene sú však vo Svederníku. Keď začala výstavba športovej haly, záhradkári sa presťahovali na Dubeň. „Tam ma jeden starý učiteľ naučil štepiť stromčeky. A bol som v tom až po uši,“ usmieva sa Ján Čech. V roku 1980 si kúpil 30-árový pozemok v Marčeku, kde so získanými skúsenosťami postupne budoval záhradu. Dnes tam má asi 150 ovocných stromov, viac ako 100 sort jabloní. Má aj úzke kontakty s českými záhradkármi, ktorí ho zásobujú novými odrodami. „Situácia so šľachtením ovocných druhov na Slovensku je viac ako zlá,“ taký je názor odborníka, ktorého koníčkom je záhradka.