Ján Babala z Hubovej (okres Ružomberok) dorástol len do výšky 130cm, ale dnes ho vďaka reklame, v ktorej si zahral Martinka Klingáčika, pozná takmer celé Slovensko. Jeho rodičia i staršia sestra Anka sú normálni, urastení ľudia. Čo však Jánovi chýba na centimetroch, toho má navyše na svojom optimizme a chuti do života. Po základnej škole sa išiel učiť do SOU pre telesnej postihnutú mládež do Bratislavy za hodinára. Jedenásť rokov pracoval v bývalom podniku Klenoty. Potom sa rozhodol, že bude sám sebe pánom a vybavil si živnosť. Dnes je majiteľom malej prevádzky v Liptovských Sliačoch. „Vysporiadal som sa s tým, že som taký, aký som, nikdy som nemal žiadne komplexy ani problémy v styku s inými ľuďmi,“ usmieva sa Ján. Hoci nie vždy dosiahne tam, kde chce, nevzdáva sa. „Podľa našich zákonov a predpisov som dospelý, zdravý chlap, aj keď do autobusu nastúpim len horko-ťažko. Mám navyše 10cm, aby som mohol vlastniť preukaz pre ťažko zdravotne postihnutých. Kedysi som ho mal, zobrali mi ho asi pred dvoma rokmi,“ hovorí Ján. Na celom Slovensku má veľa priateľov, kamarátov či obchodných partnerov. Keď náhodou nie je v práci, relaxuje. „Počúvam hudbu, pozerám zaujímavé filmy, mám rád prírodu, v zime lyžujem, v lete sa venujem cyklistike. Občas niečo porobím aj v záhrade, ale tomu sa radšej veľkým oblúkom vyhnem,“ vyratúva Ján svoje záľuby a koníčky. Jeho najväčšou láskou je však film a divadlo. Nevynechá ani jediné predstavenie hubovských ochotníkov. „Keby sa mi naskytla príležitosť zahrať si s nimi, určite neodmietnem. Je však asi veľmi málo hier, kde by som sa so svojou postavou uplatnil.“ Ale film si už vyskúšal na vlastnej koži, keď si zahral v Troch mušketieroch s Charlie Cheenom. „Je to asi sedem rokov, vybrali ma z ponuky agentúr, kde som mal svoje fotografie. Bol to zážitok. Týždeň sme natáčali vo Viedni. V pamäti mi utkveli najmä ľudia,“ spomína Ján. Rovnakým spôsobom sa dostal aj na konkurz do spomínanej reklamy. A vyhral. „Tú reklamu sme robili asi dva dni, vrátane kostýmových skúšok. Na opakovačky som zvyknutý. Trpezlivému človeku na nervy nejde nič,“ zasmial sa Ján, keď sme chceli vedieť, koľkokrát jednotlivé sekvencie opakovali. Trpezlivosti však musí mať taký hodinár aj navyše. Ján Babala je malý, veľký človek s nezlomným optimizmom. Rád si pochutí aj na dobrom jedle, rád vyskúša špeciality talianskej či čínskej kuchyne, ale potešia ho aj mamine bryndzové halušky a kapustnica. „Prívarky však z duše neznášam. Som jednoduchý, nenáročný a ambiciózny. Hoci som živnostník, nenamýšľam si, že som podnikateľ a držím sa pri zemi. V jednoduchosti je najväčšia krása,“ taká je životná filozofia Jána Babalu. Malého, veľkého človeka.