Organ vítal človeka pri príchode na svet a odprevádzal ho na poslednej ceste. V minulosti bola organová hudba iba súčasťou bohoslužobných ceremónií, dnes preniká aj do koncertných siení. V našom regióne sme oslovili troch rôznych obdivovateľov tohto hudobného nástroja.
Organ má v obývačke
Keď sme pred rokom v našich novinách písali o výrobcovi malého organu - portatívu, Jozefovi Šuškovi (26) z Diviny, prisľúbil nám, že o rok bude mať hotový aj väčší, neprenosný organ v obývačke. A svoj sľub splnil. Výroba malého typu organu - pozitívu mu trvala presne rok a pol. Tesne pred týmito Vianocami sa mu podarilo ukončiť hudobný nástroj, ktorý len tak v obývačke u niekoho nenájdete. "Výrobe organov sa venujem aj profesionálne. Pri mojom povolaní som navštívil mnohé historické kostoly. Vo viacerých sa nachádzajú unikátne organy, niektoré staré aj 250 rokov. Mojím snom bolo vyrobiť si organ, na ktorom by som si mohol hocikedy zahrať doma. Bolo mi jasné, že rozmermi musí byť menší, ako sú tie v kostoloch," hovorí organár. Tak ako pri výrobe malého prenosného portatívu, aj tentoraz sa inšpiroval len starými maľbami tohto nástroja, pretože podobný malý organ sa na Slovensku nenachádza. Na výrobu domáceho organu s menším tónovým rozsahom použil rôzne druhy ovocného dreva, najmä čerešňu. Nezaskočí ho ani prípadný výpadok elektrickej energie, pretože vzduch do kožených mechov si naháňa sám nohami pomocou pedálov. Organ teraz krášli u Šuškovcov obývačku a Jozef prisľúbil, že na ňom zahrá aj koledy pred štedrou večerou. Uvidíme, čím nás tento milovník hudby prekvapí o rok.
Trinásťročný organista
Najmladšieho organistu majú pravdepodobne v obci Stránske. Je ním 13-ročný žiak základnej školy Jaroslav Jasenovský. V stránskom kostole ho môžete počuť hrať počas omše dvakrát týždenne a vo sviatky. "Predtým k nám dochádzal organista z Rajeckých Teplíc, čo bolo dosť komplikované. Ja som hral najskôr štyri roky na syntetizátor. Na našom digitálnom dvojmanuálovom organe som hral prvý raz na túto Veľkú noc. Ľudia ma po omši pochválili, čo ma veľmi povzbudilo. Odvtedy hrávam už pravidelne," povedal nám Jaroslav. V kostole býva už minimálne hodinu pred omšou a cvičí si piesne. Niektoré už vie aj naspamäť. Hra na organe je podľa neho náročnejšia ako na syntetizátore, pretože pri ňom musí používať všetky štyri končatiny. Väčšina organistov svoju hru doprevádza aj spevom. Na ten si však Jaroslav netrúfa. Ako hovorí, nemá na to predpoklady. Na choruse mu pomáhajú skúsené speváčky. V kostole v Stránskom je dobrá akustika. Mladý organista si však už zahral aj na organe v Poluvsí a Rajeckých Tepliciach. Keď v kostole nikto nie je, rád si na organe zahrá aj vážnu hudbu od Bacha.
Svoj hendikep položil na lopatky
Len sedemnásť rokov mal Jozef Kivoň zo Strečna, keď sa mu stal strašný úraz. Ako učňovi mu nožnice na plech jedným ťahom odstrihli štyri prsty na pravej ruke. "Bolo to v najkrajšom období môjho života. Od šestnástich rokov sme s kamarátmi hrávali ako kapela po svadbách, zábavách a stužkových. Ja som mal basgitaru. Kamaráti prišli vtedy za mnou a povedali mi - Ty už viac hrať nebudeš," spomína Jozef. Ako sa len mýlili! Po návrate z nemocnice sa opäť chytil basgitary a hral na nej dovtedy, kým mu krv zo stehov netiekla. Ba čo viac - prihlásil sa na hru na harmoniku, neskôr na husle a potom sa začal učiť hre na organ. "Nebolo to jednoduché. Užil som si ponižovania a výsmechu. Ľudia mi nadávali do mrzákov a niektorí mi odmietli aj ruku podať. Veru, nejedenkrát som si aj poplakal," hovorí so smútkom v hlase. Napriek tomu vystriedal niekoľko zamestnaní a desať rokov robil aj vodiča z povolania. Hrával i v ochotníckom divadle. V susedných Stráňavách a potom aj v Strečne založil úspešný spevácky zbor. Ako 21-ročný sa oženil,
má štyri dcéry a jedného syna. Svoj hendikep si takmer neuvedomuje. "Medzi ľuďmi na to zabúdam. Pri hraní a speve sa cítim najlepšie. Teraz cez zimu sa síce idem zblázniť od bolesti, ale nepoddávam sa tomu," hovorí tento 49-ročný organista.