Vek: 45 rokov
Rodák: z Dolného Kubína
Životná dráha: Po vyštudovaní elektrofakulty v Bratislave som absolvoval v polovici 80-tych rokov "podzemné" štúdium teológie. Terajší kardinál Korec ma tajne vysvätil za kňaza. Ako tajný kňaz som mal riadne civilné zamestnanie a popri tom som pôsobil medzi mládežou, v čom som pokračoval aj po novembri 1989, ale už v riadnej pastorácii v Žiline. Najprv ako kaplán na fare, potom ako duchovný katolíckeho gymnázia a kaplán pre vysokoškolákov. V roku 2002 ma pán kardinál ustanovil na terajšie pôsobisko.
Medzníky v živote: V prvom rade osobné obrátenie k hlbšej viere v Boha, čo bol proces prebiehajúci v mladosti na podklade kresťanskej výchovy v rodine. A potom najmä tajná kňazská vysviacka v roku 1988.
Najväčší životný úspech: Podarilo sa mi objaviť v kňazstve životnú cestu, ktorá ma napĺňa, dáva môjmu životu zmysel, a ktorú by som si vždy veľmi rád zvolil znova, ak by som bol postavený pred také rozhodnutie.
Najväčší pozitívny zážitok: Osobné stretnutie a krátky rozhovor s pápežom Jánom Pavlom II. v Ríme v roku 1984.
Najväčší negatívny zážitok: Chvíle, v ktorých som v minulosti nevhodným slovom zranil alebo sklamal niektorých ľudí, čo ma dodnes veľmi mrzí.
Najväčšmi má rád: Prechádzať sa po horách (možno práve preto, že som Stromček...), spracúvať pri tom všetky zážitky zo stretnutí s ľuďmi, obnovovať v sebe všetky dobré túžby.
Najväčšmi neznáša: Zhon, nervozitu a plytkosť tejto doby.
Čo považuje za svoj najväčší klad: Baví ma sprevádzať mladých ľudí pri ich hľadaní životnej cesty.
Čo považuje za svoju najväčšiu chybu: Na jednej strane precitlivelosť na seba, ako ma berú druhí ľudia. Po druhé, chcelo by to prekonávať určitú povahovú uzavretosť, ktorá môže pôsobiť navonok ako nevľúdnosť, čo pri mojom povolaní spôsobuje bariéru.
Čo o ňom ľudia nevedia a mali by: Spomeniem jeden zážitok. Keď bola pred rokom víchrica v Tatrách, bol som práve na túre uprostred lesa, ktorý krátko na to padol. V rámci niekoľkodňového zdravotného pobytu som bol každý deň na prechádzke hlboko v lese a to práve v tom čase, v ktorom potom prišla víchrica. Iba v ten piatok som z nejakého zvláštneho pocitu išiel do lesa o tri hodiny skôr. Keď začali okolo mňa padať obrovské smreky, práve som vychádzal z lesa von. Z lesa zostala len niekoľkometrová vrstva dolámaných kmeňov a hrubých konárov, ktoré prigniavili všetko. Ak by som išiel na túru v tom čase ako každý deň, našli by ma mŕtveho a zamrznutého po pár mesiacoch, keď začali zvážať drevo. Preto, keď mi je dnes niekedy ťažko, poviem si na povzbudenie: "Aj tak si tu už nemal byť, aj tak už žiješ navyše, tak ti môže byť úplne jedno, čo hovoria ľudia, preto nevymýšľaj a dávaj sa naplno."
