Prekonala ťažkú chorobu a ďalej si plní svoj sen

Kto by ju nepoznal? Každý si pri jej mene vybaví sčerenú vodu a uháňajúcu plavkyňu, ktorá vskutku opreteky prekonáva samú seba.

V plnom nasadení na motýľkárskej trati padajú za ňou rekordy tak, ako naposledy v Terste na Majstrovstvách Európy, odkiaľ si 11. decembra odniesla v poradí siedme zlato. Milá, usmievavá žena,
ktorá netrpí namyslenosťou, hoci má párkilovú zbierku vzácnych medailí. Plavkyňa Martina Moravcová.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Na vašich fotografiách z detstva vám svietia oči a pôsobíte skutočne ako živé striebro. Dali ste rodičom veľmi zabrať?
Áno. Od malička som bola hyperaktívne dieťa, ktoré vždy kamsi utekalo a neustále poskakovalo. Šport bol pre mňa východiskom, ako zo seba prebytočnú energiu účinným spôsobom dostať von. Keďže sme boli plavecká rodina, prirodzene voľba padla na plávanie. Obaja rodičia v mladosti tiež súťažne plávali. Mama sa mu aj naďalej venovala ako trénerka a rozhodkyňa a otec ako rozhodca.
Takže ste ako rodina prežili viac času vo vode ako na suchu?
Dá sa to tak povedať. Navyše od
6 do 11 rokov som robila popri plávaní aj jachting. Našťastie na lodi som bola častejšie nad vodnou hladinou ako pod vodou.
Deťom sa na základnej škole veľmi učiť nechce. Najmä, keď majú takého koníčka ako je plávanie...
Veru, radšej som plávala, ako čítala a počítala. Hoci do školy som chodila celkom rada. Ale na plavárni to bola väčšia zábava.
Čo sa tam také zábavné stváralo?
V tom čase samotný tréning bol formou rôznych hier, učili sme sa techniku a súťažili v štafetách. Po tréningu sme v zime dlho sedávali pod horúcimi sprchami a v lete sme sa zasa naháňali po šatniach a po skrinkách hrávali na schovávačky. Samozrejme, že hry a učenie sa techniky postupne prechádzalo do serióznych zaberačiek. Od 11-12-tich rokov som už chodila niekoľkokrát do týždňa plávať dvojfázovo. V bazéne sme boli ráno o šiestej. Napriek tomu ma to chytilo, pretože ma bavilo vyhrávať medaile a chodiť na sústredenia, skratka byť v partii deciek, ktoré robili to iste ako ja.
Piešťany sú krásne romantické miesto. Kde ste sa ako dievčatko chodievali hrávať? Mali ste tam svoje zákutia?
Hrávala som sa v okolí nášho činžiaku. Za domom sme mali preliezky, pieskovisko a hlavne stromy, po ktorých sme lozili a zákutia, kde sme si robili bunkre. Ako desaťročná som si dokonca na spomínaných preliezkach zlomila pravú ruku. Celé tri týždne som bola vyradená z tréningov v bazéne a poznámky mi museli písať spolužiaci cez kopirák. No a potom som sa chodievala hrávať k babke na záhradu, kde som mala svoj maličký záhon, o ktorý som sa rada starala. Nasadila som si tam všetko možné od kvetov až po zeleninu. A samozrejme celé leto sme vždy trávili na kúpalisku.
Ku škole patria aj prvé lásky. Pamätáte si na toho svojho "Janka"?
Pamäťam sa, avšak ja som radšej "žila" vo svojom plaveckom svete. Vždy som bola platonicky zaľúbená do nejakých starších plavcov, ktorí to samozrejme nikdy netušili. Aj moja prvá láska bol športovec, hoci nie plavec. Musím povedať, že nikdy ma nepriťahovali "obyčajní" chalani, ale športovci. Koniec koncov aj môj manžel hral tenis.
Boli ste vzornou žiačkou, alebo sa vám podarilo aj pokarhanie?
Či vzorná, to neviem, ale bola som šikovná žiačka. Vždy som sa dobre učila, väčšinou na jednotky, občas sa mi na vysvedčení pritrafila nejaká dvojka. Aj pár poznámok sa nájde v žiackej knižke za neurobenie domácich úloh. A priznávam aj nejaké to pokarhanie za "vylomeniny".
To znamená, že ste nechýbali tam, kde sa niečo zomlelo?
Nie, vždy som bola na tom správnom mieste.
V mladom veku ste sa dostali na svoju prvú Olympiádu (Barcelona 1992). Aká to bola pre vás skúsenosť?
Super. Prvá Olympiáda na mňa zanechala hlboký dojem. Stretla som sa tam zo svojimi "idolmi", ktorých obrázky som si lepila do tréningového denníka. Bola to pre mňa veľká motivácia dostať sa znova na takýto športový sviatok, akým je Olympiáda. Ale už nie v úlohe nováčika ale súperky, ktorá prišla rozvíriť hladinu na popredných miestach.
Do Atlanty 1996 ste už cestovali v pozícii známej plavkyne - bolo ťažké napĺňať očakávania?
Bolo. A hlavne tie moje. Veľmi som chcela. Ale potom, ako som sa na mojej najsilnejšej disciplíne o pár stotiniek z ranných rozplavieb nedostala do A-finále, cítila som sa akoby sa mi zrútil svet. Vtedy sa ešte plávalo na A a B finále. Cele doobedie a poobedie som preplakala. Večer som vyhrala B-finále, ale medaile sa rozdávali v A-čku - vo "veľkom finále".
V čase, keď od vás každý čakal pódiové umiestnenie, ste museli bojovať s iným súperom - chorobou. Kedy ste zistili, že problémy zapríčiňuje štítna žľaza?
Keď už bolo so mnou veľmi zle. Vtedy som nevládala preplávať dĺžku bazénu bez toho, aby som mala pocit, že je to snáď moja posledná. Začali sa u mňa vyskytovať aj ďalšie príznaky, nielen zvýšená únava. Športovci sú unavení stále, a preto aj moje počiatočné prejavy choroby boli prehliadané. Všetky som pripisovala tréningu. Až zrazu nabrali na intenzite. Rapídne schudnutie, malátnosť a odpadávanie, triaška rúk, zvýšené kľudové pulzovanie srdca, pocit nadmernej horúčavy, hoci bolo v miestnosti chladno... Vtedy už všetci bili na poplach. Od zdravo vyzerajúceho športovca som mala veľmi ďaleko. Našťastie som sa dostala do správnych rúk - endokrinológom v Ľubochni, ktorí sa o mňa postarali.
Človeka dokáže nečakaná choroba položiť. Ako ste sa s tým, ako aktívna športovkyňa, vysporiadali?
Túžba opäť športovať a postaviť sa na bloky bola veľmi silná. Cítila som, že som nepovedala svoje posledné slovo a že moje najlepšie roky mám ešte len pred sebou. Vďaka podpore rodiny, svojej húževnatosti a pevnej vôli som sa spamätala rýchlo. Čas hral proti mne. Zostaval mi vtedy len jeden rok do Olympiády. Musela som konať premyslene a cieľavedome.
Kvôli štúdiám a výborným podmienkam na plávanie ste odišli do Ameriky. Bolo pre vás ťažké odlúčiť sa od rodiny, Piešťan, kamarátov?
Opustiť rodinu, najmä ak sme si v rodine veľmi blízki a naviazaní na seba, je vždy ťažké. Ale odísť študovať a plávať do Ameriky bolo vždy mojím snom. Navyše, v tom období to bolo pre mňa aj východisko z núdze. Takže môj odchod do Ameriky bol prirodzeným krokom.
Keď sa narodil váš brat, boli ste už školáčka. Ako si rozumiete?
Dobre. Hoci sme povahovo odlišní a brat je oveľa viac výbušnejší ako ja. Ja som skôr flegmatickejšia a svoje city držím na uzde. Keď bol menší, skôr ako súrodenec som nad ním držala druhú výchovnú ruku. Teraz sme si bližší a náš takmer desaťročný vekový rozdiel už nie je tak cítiť. Samozrejme, že ešte stále som pre neho staršia sestra a keby "horelo", tak má vo mne oporu.
Manželia Martina a Martin - znie to ako z rozprávky. Ako sa zoznámila princezná s princom?
... po telefóne. Mali sme spoločných známych a v ďalekej Amerike sme si boli vzácni. Martinovi som sa zapáčila ako žena a mne padlo veľmi dobre, že som našla niekoho, s kým sa môžem porozprávať po slovensky. Našla som niekoho, kto rozumie mojej mentalite a vie ma potešiť a pomôcť v ďalekom svete. Naše priateľstvo prerástlo v lásku a potom v manželstvo.
Ste majsterkou motýlika. Keď sme pri ňom, viete ho manželovi zaviazať?
Neviem, ale našťastie manžel si je v tomto úplné sebestačný.
Kto tvorí vašu rodinku? Vraj máte pekného a nezbedného psíka?
Áno, vola sa Nellie a je to trojročná sučka. Taký miešanec ovčiarskych psov - austrálskeho pastierskeho ovčiaka a červeného heelera, čo je tiež pastiersky pes. Adoptovali sme ju z útulku ako trojmesačnú. Je veľmi rozumná, až priveľmi. Je to náš maznáčik, takže má toho veľa dovolené, ako spanie s nami v posteli, sedenie na gauči. Naučili sme ju rôzne psie kúsky, okrem tých typických ako sadnúť, ľahnúť, rolovať sa, poprosiť, šteknúť, packy podávať na striedačku, vie aj vyskočiť a dať božtek, alebo zatvoriť dvere. Raz nás dokonca aj vymkla a musela som domov liezť cez balkón, kde má v dverách také malé psie lietacie dvierka... Našťastie som sa cez ne zmestila. Balkón je na prvom poschodí, takže nám postačil aj susedov rebrík.
Oddych je vo vašom prípade asi vzácny úkaz. Ako vyzerá?
Nič nerobenie, leňošenie, poflakovanie sa, nakupovanie, alebo byť len tak doma. Tiež viem dobre zrelaxovať pri váľaní sa na pláži s dobrou knižkou alebo partiou ľudí. Skratka všetko, čo nevyžaduje fyzickú námahu. Tej mám počas roka nadbytok.
V bazéne reprezentujete Slovensko. Uvedomujete si to nejako pri svojich výkonoch?
Musím sa priznať, že ani nie, pretože "byť reprezentantkou" je po toľkých rokoch strávených v reprezentačnom drese akási prirodzená súčasť mňa samotnej. Pri výkonoch v bazéne myslím predovšetkým na konkrétny pretek a nerozptyľujem sa zbytočnými vecami, ktoré narúšajú koncentráciu, ako napríklad, či sa na mňa pozerá jeden alebo milión ľudí, alebo, čo si kto o mojom plávaní myslí.
Doma máte neuveriteľnú zbierku medailí? Predsa len, na zavesenie je ich asi veľa. Kde je ich miesto?
Časť, tých 64 vzácnych kovov z MS, ME a OH, je zarámovaná a ostatok je v škatuliach.
Je aj taká, ktorú si najviac ceníte?
Cenných je ich viac, takže nechcem nijakú "z nich" uraziť. Samozrejme, že špeciálne miesto majú dve striebra z OH.
V Piešťanoch máte postavený domček. Znamená to, že sa raz nadobro vrátite medzi rodákov?
Je to dvojdom, kde bývajú aj moji rodičia. A či sa raz vrátim natrvalo, bude závisieť od pracovných príležitostí. Vraciam sa a vždy sa aj domov vracať budem. Piešťany zostanú pre mňa domovom číslo jedna.
Prichádzajú vianočné sviatky a každá gazdinka chce ukuchtiť, napiecť to najlepšie a postarať sa o príjemnú atmosféru. Aké špecialitky si na Vianoce pripravujete vy?
Veľa piecť nestíhame, pretože pred Vianocami býva u nás rušno, zväčša však s mamou napečieme vanilkové rožky, linecké kolieska a rumovo-kokosové guľky. Ďalšie sladkosti pre pestrosť dokúpime v obchode. A potom už Vianoce môžu prísť.




Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 141
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 441
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 650
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 370
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 288
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 141
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 441
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 650
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 458
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 370
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 288
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu