Priehrštie vianočných povier

Tieto tradičné zvyklosti boli opradené poverami, ktoré mali udržať rodinu pohromade, ochrániť ju pred nešvármi, bolesťou a chorobami. V neposlednej miere mali prispieť k tomu, aby bola bohatá úroda, aby sa zveľadil majetok a statok. Pre mnohých to však bola zábava a dôvod veseliť sa. O ľudovej mágií, čarovaní a zvykoch tohto obdobia nám porozprávala kronikárka obce Krasňany Dagmar Vojteková.
Z POHANSKÝCH KRESŤANSKÉ
Už od príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda si Slovania budovali svoj duchovný a materiálny svet na kresťanských zásadách. Viacero starodávnych obyčajov dostalo kresťanský zmysel. Aj oslavy Vianoc sú spojením kresťanských a predkresťanských obyčajov. Hlboko zakorenené pohanské zvyky nebolo možné len tak odstrániť, tak ich jednoducho premenovali na kresťanské. Dedia sa z generácie na generáciu až do dnešných čias.
MARTIN, 11. NOVEMBER
Rozličné ochranné praktiky začínali v niektorých regiónoch už na Martina. U nás ľudia dodnes očakávajú v tento deň prvý sneh. Hovorí sa, že to z oblohy "príde Martin na bielom koni".
KATARÍNA, 25. NOVEMBER
Podľa počasia v deň, keď má meniny Katarína, ľudia zisťujú, aké bude počasie počas vianočných sviatkov. Aj malé deti vedia, že "keď je Katarína na blate, Vianoce budú na ľade." A naopak. Niekedy to naozaj aj vychádza. Na Katarínu bývala aj posledná zábava. Mesiac pred Vianocami začalo adventné obdobie, počas ktorého boli zábavy a svadby zakázané.
ONDREJ, 30. NOVEMBER
Na Ondreja slobodné dievčatá triasli drevenými plotmi so slovami: "Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, dajže mi tejto noci znať, s kým budem pred oltárom stáť". V tento deň liali rozpustené olovo cez oko kľúča do vody v lavóre. Podľa tvaru, ktorý vznikol, určovali remeslo nastávajúceho ženícha. Dievky súce na vydaj vyšli večer von a počúvali - odkiaľ prichádzal brechot psa, odtiaľ mali mať muža.
BARBORA, 4. DECEMBER
Na Barboru v niektorých dedinách odriezali mládenci halúzky z čerešne. Doma vo váze s vodou do Štedrého večera pekne rozkvitli.
MIKULÁŠ, 6. DECEMBER
Tradícia chodenia Mikuláša s čertom a niekde aj s anjelom je po celom Slovensku dodnes živá.
LUCIA, 13. DECEMBER
Na ubúdajúce denné svetlo pred zimným slnovratom mali vraj vplyv temné sily. S Luciou sa spájala viera v existenciu stríg. Tých sa ľudia u nás báli a chránili pred nimi seba aj svoj majetok. Hlavne kravy, lebo tým strigy rady odoberali mlieko. Preto niekde gazdovia natierali na Luciu dvere maštalí cesnakom a maľovali na ne kríže. Veľký význam sa pripisoval aj dvanástim dňom od Lucie do Štedrého dňa. Podľa pranostiky každý deň predstavoval jeden mesiac v nasledujúcom roku. Aké bolo počasie v tom - ktorom dni, také malo byť aj v danom mesiaci. Gazdovia preto počasie veľmi starostlivo sledovali a zapisovali do kalendára. Dievčatá si zas napísali na lístočky mená chlapcov, ktorí sa im v dedine páčili a od Lucie každý deň jeden spálili, až im na Štedrý deň zostal len posledný, a ten mal byť ich mužom.
ZIMNÝ SLNOVRAT, 21. DECEMBER
Každoročne 21. decembra, keď je k slnku najviac privrátená južná pologuľa, nastáva u nás zimný slnovrat. Aj tomuto dňu sa preto pripisovali magické prvky. Pohania vtedy uctievali zrodenie slnka, tak dôležitého pre udržanie života. Počas týchto osláv sa konali hodovania už stáročia pred narodením Ježiša.
ŠTEDRÝ DEŇ, 24. DECEMBER
V tento deň bol zaužívaný pôst. Aby deti hladovanie vydržali, sľubovali im rodičia, že večer uvidia zlaté prasiatko. Poniektoré ho od hladu videli možno už počas dňa. Rodiny na Slovensku sa snažili aj v časoch neúrody a nedostatku jedla zabezpečiť si bohaté štedrovečerné stoly a aspoň jeden deň v roku sa dosýta najedli. Každá oblasť i obec mali svoje tradičné jedlá. Oblátky s medom, opekance, krupičnú kašu. Na stole nesmela chýbať kapustnica so sušenými hubami. Štedrý večer začínal zaužívaným zvykom, že každý člen rodiny dostal za úlohu rozkrojiť jablko. Ak sa v rozkrojenej polovičke objavili jadierka v podobe hviezdy, malo to byť predpoveďou, že človek bude celý rok zdravý. Ak sa jadierka objavili v podobe kríža, bolo to zlé znamenie. Táto povera sa v mnohých rodinách uchováva dodnes. Po kapustnici prišli na rad rezne z kapra. Poverčiví ľudia nosia šupiny z kapra v peňaženkách i v súčasnosti, aby sa ich držali peniaze a rozmnožili sa. A aby aj domáce zvieratá vedeli, že sú Vianoce, po večeri, alebo niekde pred večerou, z každého jedla zaniesli gazdovia aj dobytku a všetkým zvieratám. Vianočným cestom zas natierali stromy, aby lepšie rodili.
BOŽIE NARODENIE, 25. DECEMBER
Aj keď presný dátum Ježišovho narodenia nepoznáme, väčšina kresťanov ho slávi 25. decembra. Cirkev si preň vybrala dátum, ktorý pôvodne zodpovedal najdôležitejšiemu pohanskému sviatku. Tým sa aj prevzali mnohé pohanské zvyky, ktoré dostali kresťanskú podobu. Ježiš sa však určite nenarodil v decembri, lebo v tých časoch sa v Palestíne pohybuje teplota okolo bodu mrazu. Pastieri vtedy svoje stáda nepasú. Ak v tento deň vkročila v Krasňanoch do domu ako návšteva prvá žena, domácich čakalo zlé obdobie.
NOVÝ ROK, 1. JANUÁR
V krajinách, ktoré prijali gregoriánsky kalendár, považujú za prvý deň roka
1. január. Ale na svete je aspoň štrnásť ďalších Nových rokov. U nás sa verí, že "ako na Nový rok, tak po celý rok", preto si ľudia prv obzvlášť dávali pozor, čo v tento deň robili.