Trojnásobné potešenie

"Dlho sme nemohli mať s manželom deti a zrazu som sa dozvedela, že čakám hneď tri," vzdychla si ich mama Jana Stuchliková. Bola z toho poriadne prekvapená, pretože ani jej, ani manželoví príbuzní trojčatá ešte nemali. V martinskej pôrodnici, kde deťúrence 8. decembra pred dvomi rokmi prišli na svet, však žiadnu senzáciu nespôsobili. Trojičky sa tu rodia každoročne aspoň dvoje. Podľa štatistiky pripadnú jedny dvojičky na 80 pôrodov, trojičky na 6 400 pôrodov a štvoričky dokonca len jedny na 512 000 pôrodov. "Najskôr prišla na svet Sára, potom Samo a potom ešte na dôvažok aj Šimon. Manžel Stanislav sa im potešil. Naša rodina sa zo dňa na deň viac ako zdvojnásobila. Po narodení vážili každé okolo 2,20 kg, no už do polroka sa vyrovnali iným rovesníkom. Trampoty nastali neskôr. Keďže nemám tri ruky, nemôžem si ich ani naraz popestovať. Takisto je zle - nedobre, ak si chcú každé sadnúť na moje koleno - tie mám tiež len dve. Nie, že sa na seba veľmi nepodobajú, ešte aj povahy majú odlišné. Beda, prebeda, keď sa chcú všetci naraz hrať s tou istou hračkou, alebo naopak, keď chce každé z nich, aby som mu čítala inú knižku. Vtedy sa len tak ľahko nedohodnú. Nemohla som s nimi ani chodiť na prechádzky. Jedno dieťa si mamičky uložia do kočíka, aj pre dvojčatá vynašli širší kočík, ale na trojčatá výrobcovia nemysleli. Spočiatku nám preto pomáhala jedna študentka a teraz s nami býva moja mama. Veľmi sme jej vďační za to, čo pre nás robí. Bez nej by sme to ťažko zvládali, pretože manžel je celé dni v práci," vyratúva Jana, čo to obnáša, keď má niekto trojičky. Pred rokom jej deti na prvé narodeniny nedostali tri torty, ale jednu v tvare trojlístka. Tento rok to bola tiež jedna, ale trojnásobne väčšia. "Hlavné je, že sú zdraví. To smutné ticho v našej domácnosti je už navždy minulosťou a na Vianoce stromček pre istotu priviažeme o radiátor," usmiala sa na rozlúčku šťastná trojnásobná mamička.