Človek, na akého sa nezabúda

Obyvatelia Rajeckej Lesnej, ale aj Lietavskej Lúčky si 6. decembra pripomenuli 50 rokov od chvíle, keď zomrel učiteľ Štefan Šálek. Dnešnej generácii už jeho meno asi nič nehovorí, ale stojí za to, aby sme si na túto osobnosť spomenuli. Štefan Šálek sa narodil 4. septembra 1883 v dnešnej Rajeckej Lesnej ako najstarší z piatich detí horára Jána Šáleka a jeho manželky Juliany. Skončil ľudovú školu v Rajci i gymnázium v Trenčíne. Na odporučenie sa dostal na učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Po jeho skončení zvolili mladého Štefana Šáleka za učiteľa a neskôr aj za organistu v novootvorenej škole vo Frivalde. V roku 1905 sa oženil s Annou Jakubekovou z Rajca. Spolu mali deväť detí, dvaja chlapci však zomreli v útlom veku. V roku 1919 dostal menovanie do Lietavskej Lúčky, kde s ročnou prestávkou pôsobil až do svojej smrti. Zanechal po sebe pozoruhodné dielo. Krátke novely o "írečitom, sedliackom, slovensky statočnom, charakternom ľude", ale aj divadelnú hru so spevmi Sen sirôt československého legionára. Robotníkov cementárne učil hrať na dychové nástroje, zriadil 17-člen- nú dychovú kapelu i 7-členný džezový orchester. Založil i miestny ochotnícky súbor a nacvičil úctyhodných 86 divadelných hier. Asi jednu tretinu z nich aj preložil z češtiny. Ako organista sa venoval aj komponovaniu chrámovej hudby. Záverečná pieseň Hor´sa k radosti z vianočnej omše Pospiechajme k Betlehemu sa dodnes spieva vo vianočnom období v Rajeckej Lesnej. Aj na pamiatku Štefana Šáleka.