O počiatkoch korčuľovania v Žiline

Pod slovom korčuľovanie si väčšina športovej verejnosti vybaví skôr ľadový hokej ako krasokorčuľovanie a to aj napriek tomu, že s krasokorčuľovaním sú spojené oveľa väčšie úspechy Slovenska na medzinárodnej športovej scéne ako s ľadovým hokejom. V prípade ľadového hokeja môžeme pomerne presne identifikovať čas vzniku, s krasokorčuľovaním to už také jednoduché nebude a s korčuľovaním to bude ešte ťažšie. Veď vek najstaršej kostenej korčule, ktorú našli na Považí sa odhaduje asi na päťtisíc rokov. Najstaršie písomné pramene hovoria, že v polovici 19. storočia sa na Slovensku korčuľovalo v každom väčšom meste. V tom čase vyrábali pre mestskú mládež stolárski majstri korčule, ktoré boli celé z dreva. Prvé „halifaksky“, ako sa hovorilo celokovovým korčuliam, ktoré sa na kožené topánky priskrutkovávali pomocou kľúča, priviezli do Žiliny z Viedne na začiatku 20. storočia. To už sa mládež z riek a potokov premiestnila na školské dvory. Ministerstvo školstva Rakúsko-Uhorska vydalo v roku 1894 nariadenie pre riaditeľstvá škôl, aby zriaďovali na školských dvoroch klziská a realizovali na nich školskú telesnú výchovu. Korčuľovanie si v Žiline našlo cestu aj do Krúžku žilinských športovcov založeného v roku 1909. V zimných mesiacoch sa futbalové ihrisko premenilo na ľadovú plochu, kde všestranní športovci začali hrávať tzv. bandy hokej (čiže hokej s loptičkou). Stále však nešlo o organizovanú formu korčuľovania. Situácia sa zmenila až po roku 1918. S príchodom českých učiteľov, vojakov a úradníkov sa záujem o korčuľovanie zvýšil natoľko, že v roku 1919 založili pri Športovom klube Žilina odbor zimných športov. Osvetlenie ľadových plôch umožnilo posunúť korčuľovanie do večerných hodín, čím sa zvýšil aj spoločenský charakter korčuľovania. Neskôr sa organizovali prvé karnevaly na ľade. Prvé piruety znamenali, že korčuľovanie sa čoraz viac začalo ponášať na krasokorčuľovanie. Loptičku na ľade vystriedal gumený puk a namiesto bandy hokeja sa začala hrať „kanada“. Žilina na rozdiel od Banskej Bystrice nemala také šťastie na príchod krasokorčuliarskych osobnosti z Česka. V roku 1930 sa v Banskej Bystrici usadil Jozef Slíva úspešný československý olympionik z roku 1924, čo výrazne ovplyvnilo vývoj tohto športu v meste. V Žiline sa krasokorčuľovanie nerozvíjalo tak dynamicky. Na majstrovstvách Slovenska štartovala prvá Žilinčanka Edita Šilingerová až v roku 1934. Informáciu o umiestnení našej pretekárky na tomto podujatí časopis Športový týždeň nepriniesol. Na prvý titul z celonárodného podujatia sme museli čakať až do roku 1965. Olympionikom Petrom Bartosiewiczom sa odštartovala ďalšia etapa korčuľovania v Žiline.