Túžba lietať je stará ako ľudstvo. Kozmická éra však trvá iba od 4. októbra 1957, keď bývalý Sovietsky zväz vypustil prvú umelú družicu Zeme. Prvý človek sa ocitol vo vesmíre 12. apríla 1961. Po Sovietskom zväze a USA je bývalé Československo prvým štátom, ktorého kozmonaut sa dostal do vesmíru. Vladimír Remek (57) mal českú matku, ale jeho otec pochádzal z Mojša. Vo svojich tridsiatich rokoch sa stal 87. kozmonautom sveta. Spolu s Rusom Alexejom Gubarevom vytvorili prvú medzinárodnú osádku, ktorá vzlietla do vesmíru. V Mojši si na túto významnú udalosť zaspomínala jeho blízka príbuzná, 69-ročná Helena Remeková.
Bolo Vladimírovým detským snom stať sa kozmonautom? Vladimír je môj synovec. Jeho otec - manželov bratbol veliteľom československého vojenského letectva. Po svadbe sa presťahoval do Českých Budejovíc a Vladimír sa narodil už tam. Lietadlá ho zaujímali odmalička. Po strednej škole nastúpil do Vyššieho leteckého učilišťa v Košiciach. V rokoch 1966 – 70 lietal na cvičných prúdových lietadlách a postupne sa preškoľoval na nadzvukovú stíhaciu techniku. Potom odišiel študovať na Vojenskú leteckú akadémiu J. A. Gagarina v Moskve. Bol špičkovým vojenským pilotom.
Kedy ho vybrali na let do vesmíru? V sedemdesiatych rokoch dostali socialistické krajiny možnosť zúčastniť sa vesmírneho programu. Československo na program Interkozmos prispelo finančne aj umom najviac, preto v polovici roku 1976 do strediska pre výcvik kozmonautov vybrali aj nášho Vladimíra. V Rusku musel absolvovať tvrdý tréning. Naučili ho reagovať v stresových a havarijných podmienkach. Súčasťou výcviku bola aj fyzická a zdravotnícka príprava, či nácvik pristátia na hladine Čierneho mora. Pripravovali sa súčasne dva tímy a o tom, že poletí práve on, sa dozvedel až štyri dni pred štartom.
Sledovali ste štart raketoplánu? Pozerali sme sa na to v televízii. Boli sme na neho hrdí, aj sme sa o neho báli, lebo pri takýchto letoch zahynulo mnoho ľudí. Kozmická loď Sojuz 28 odštartovala 2. marca 1978 o 16. hodine a 28 minúte nášho času. Vyniesla ich na obežnú dráhu a vo vesmíre strávili potom jeden celý týždeň.
Po jeho návrate ste sa s ním kedy stretli? Do Mojša nás prišiel navštíviť už po troch mesiacoch. Doma ho čakala veľká sláva. Pre mnohých sa stal národným hrdinom, ale si z neho aj uťahovali, lebo nejakú dobu potom hovoril trochu pomalšie. Jeho život sa podstatne zmenil. Kdekoľvek sa pohol, stal sa ihneď stredobodom pozornosti ľudí. Boli toho plné noviny a časopisy. Pozývali ho na všelijaké konferencie, pionierske tábory, do domovov dôchodcov. Všetci boli zvedaví na jeho dojmy. Úžasným zážitkom bolo preňho vidieť vychádzať a zapadať slnko šestnásťkrát za deň. Z tej výšky rozoznal pobrežia aj meniacu sa farbu morí. Videl osvetlené obývané územia, polárnu žiaru i blesky križujúce Zem, o ktorej sa na vlastné oči presvedčil, že je guľatá. V bezváhovom stave sa cítil podobne ako vo vode, len sa nemal pri pohybovaní o čo zaprieť.
Čo robí Vladimír v súčasnosti? Keď letel do vesmíru, bol ešte slobodný. Potom sa akosi rýchlo oženil a zakrátko nato aj rozviedol. Teraz má druhú manželku. S každou má jednu dcéru. Nejakú dobu bol riaditeľom leteckého múzea, neskôr obchodný poradca na českom veľvyslanectve v Rusku a dnes je europoslancom v Brüseli. U nás v Mojši sa zastavil potom ešte viac razy, vždy si rád zašiel na turistiku po terchovských kopcoch. Naposledy sme sa však stretli pred tromi rokmi na pohrebe jeho otca. Aj keď v roku 1999 letel do vesmíru i slovenský kozmonaut Ivan Bella, podľa mňa, Vladimír stále patrí medzi najvýznamnejších Čechoslovákov a mnohí sa o neho naďalej zaujímajú. Vo vesmíre bolo stále dosť málo ľudí na to, aby zovšedneli.
