Stále sa nemohli výkonom vyrovnať svojím kolegom českej, prípadne nemeckej národnosti žijúcej v našej republike. Počiatočná nedôvera mnohých krajín k najväčšej zimnej prehliadke zmizla. Do St. Moritzu pricestovalo celkom 24 krajín, ktoré do bojov vyslalo 491 pretekárov. Za Československo súťažilo 28 športovcov. Konečne to vyzeralo, že švajčiarski organizátori vystihli termín. Účastníkov privítal nielen ostrý severák, ale všade dookola bol čerstvý sneh. Po troch dňoch sa počasie zvrtlo a od juhu prišiel teplý predjarný posol. Cez noc síce prituhlo, no za bieleho dňa pokračoval odmäk vo svojom zhubnom diele. Súťažilo sa na kaši. Vrtochy počasia dráždili športovcov. Mnohí z nich odmietli štartovať a dali sa obmäkčiť iba po úpenlivých prosbách usporiadateľov. Najmä disciplíny na prírodnom ľade boli na hranici regulérnosti. V počte športov a disciplín k výrazným zmenám nedošlo. K tým z predošlej olympiády pribudol len ukážkový Skeleton (ide o sánkarskú disciplínu pri ktorej pretekár leží na bruchu dole hlavou) a naopak vypadol Curling. Celkové prvenstvo si udržalo Nórsko. Československo zásluhou skokana Rudolfa Burkerta získalo po prvý raz na zimných olympijských hrách medailu. Tretie miesto nášho skokana znamenalo pre Československo v konečnom poradí národov desiate miesto. Druhé zimné olympijské hry sa od tých predošlých líšili aj tým, že sa konali v inej krajine ako tie letné, ich hostiteľom bol holandský Amsterdam.
