Tohtoročný postup do finálového zápasu o Davis cup je bez ohľadu na konečný výsledok najvýraznejší úspech slovenského tenisu v jeho doterajšej histórii. Po prvý raz sa najprestížnejšia súťaž družstiev hrala 8. až 10. augusta 1900 na kurtoch klubu Longwood ericket pri Bostone v štáte Massachusetts (USA). A ako vôbec toto podujatie vzniklo? Na konci 19. storočia dominovali vo svetovom tenise Angličania. Ctižiadostiví a sebavedomí Američania sa neradi zmierovali s týmto faktom. Aby pomer síl vyrovnali a zmenili v svoj prospech, navrhli súťaž družstiev. Cenu pre víťaza tzv. “Šalátovú misu“ venoval pre víťaza 
Dwight Filley Davis, v tom čase najlepší tenista Ameriky. Okrem ceny vypracoval tento hráč aj pravidlá. Počas troch dní stanovil pre súťaž štyri dvojhry a jednu štvorhru. Každý zápas sa určil na tri víťazné sety. Do družstva určil dvoch hráčov na dvojhry a dvoch na štvorhru. Výmena hráčov sa počas stretnutia mohla uskutočniť len zo súhlasom súpera a to aj v prípade zranenia. Toľko prvé pravidlá. Do prvého ročníku Davis cupu sa okrem zakladajúcich Spojených Štátov Amerických prihlásila iba Veľká Británia, aj to bez najlepších hráčov. Nie je bez zaujímavosti, že tento úvodný, historický zápas sa nedohral. Záverečný deň pre zlé počasie predčasne ukončili. Usporiadateľská krajina vyhrala hladko 3:0. Začiatky súťaže neboli jednoduché. Davisov pohár prežil veľa detských chorôb a zmien až k dnešnej podobe súťaže. Napríklad ročníky 1901 a 1910 ostali bez víťaza, lebo sa neprihlásilo ani jedno družstvo. Postupne sa však situácia menila a v roku 1923 bolo potrebné rozdeliť účastníkov do dvoch pásiem: amerického a európskeho. A ako to bolo s účasťou prvého Slováka v tejto súťaži? Po prvý raz, ešte vo farbách Československa štartoval v Davis cupe v roku 1931 Žilinčan Ladislav Hecht (1910 – 2004, na snímke). Ešte dnes je uznávaný za historicky najlepšieho tenistu Slovenska. Ladislav Hecht odohral v rokoch 1931- 1938 v reprezentačnom drese krajiny v Davis cupe celkom 37 zápasov z toho 29 v dvojhre. V roku 1938 bol Ladislav Hecht Československou tenisovou jednotkou a hráčom svetovej desiatky, čo bolo na vtedajšie pomery nebývalým úspechom. V roku 1938 sa náš tenista rozhodol pre odchod do Ameriky, kde pokračoval v športovej kariére. Na jeho rakete ostali hráči ako Alonso, Mendeza, Cramm, Stefanio, Austin a Pery. Všetko osobnosti vtedajšieho svetového tenisu.
