Niektorí hrajú popri krasokorčuľovaní aj hokej

Maja Kováčiková (na snímke), žilinská trénerka krasokorčuľovania nám v rozhovore prezradila niečo o začiatkoch, aj súčasnosti tohto športu v Žiline. Priblížila úspechy na domácich a medzinárodných podujatiach, ako aj problémy, s ktorými musia zápasiť.

Môžete v krátkosti predstaviť krasokorčuliarsky oddiel? Keby sme išli od histórie, tak krasokorčuliarske začiatky v Žiline sa datujú od roku 1954. Pamätníkov na túto dobu je čoraz menej. Všetky súčasné trénerky sú odchovankyne žilinského oddielu. V prípravke sú deti od štyroch rokov, ale môžu sa zapojiť aj staršie, alebo deti, ktoré sa len chcú naučiť korčuľovať. Rovnako berieme chlapcov v hokejových korčuliach, ako dievčatá v krasokorčuliarskych. Boli roky, keď bolo v prípravke aj okolo 40 detí. Musíme s nostalgiou povedať, že tieto roky sú už za nami. V nových podmienkach sa zvýšila vyťaženosť rodičov, aj starí rodičia pracujú do vyššieho veku a nie vždy môžu prísť s deťmi na tréning. V samotnom oddieli sú potom deti od prvej až tretej triedy základnej školy, kedy začínajú so základným výcvikom. Čo sa týka detí, ktoré reprezentujú oddiel, ich počet sa pohybuje okolo 10 až 15.

Môžete povedať aj konkrétne mená? Momentálne máme zastúpenie v mladších nádejach dievčat Bianku Cabukovú, v starších nádejach Zuzku Lalinskú, Romanku Gajdošíkovú a Emu Talapkovú. Medzi mladšími žiačkami máme Janku Ružbársku. Katka Ondrejková bola minulý rok v mladších aj starších žiačkach, potom sa rozhodla pre umelecké korčuľovanie, to je bez ohraničenia veku. Niektoré deti, ktoré prestali s pretekárskou činnosťou, pripravujú s trénerkou Bibou Poliačkovou malé prezentačné vystúpenia, s ktorými chodia vystupovať pri rôznych príležitostiach. Čo sa týka chlapcov, tam je medzi staršími žiakmi Karol Hanus. V mladších nádejach máme Filipa Priečinského a Patrika Németha. V starších nádejach zas Michala Romana, jeho mladší brat Miloš takisto korčuľuje, ale ten zatiaľ len šesť rokov, takže v mladších nádejach by mohol byť na budúci rok. V prípravke máme ešte v zálohe štyroch chlapcov, ktorí zatiaľ hrajú hokej, ale chodia aj na „kraso“.

Začína sa pre vás sezóna vtedy, keď aj pre hokejistov? Preteky začínajú od novembra. Pre nižšie vekové kategórie sú majstrovstvá Slovenska v januári, pre vyššie v decembri. Na tie potom nadväzujú majstrovstvá Európy a sveta. Okrem nich je tu sieť veľkých cien, kde je asi desať pretekov. Na konci sú výsledky Slovenského pohára. Potom ešte existuje sieť medzinárodných pretekov.

Mali Žilinčania zastúpenie aj na medzinárodných pretekoch? Naše deti boli minulý rok vo Viedni. Michal Roman vyhral v svojej kategórii. Mali sme tam zastúpenie asi štyri detí, ostatní skončili okolo ôsmeho miesta. Tento rok boli prvé medzinárodné preteky v Banskej Bystrici, kde bol druhý Karol Hanus. Čo sa týka minulého roka, aj najmladšia trénerka Bibiana Poliačková ešte súťaží v kategórii umeleckého korčuľovania. Minulý rok bola v Slovenskom pohári na prvom mieste. Vtedy tam v tejto istej kategórii súťažila aj Petra Štubňová, tá bola na druhom mieste. Tento rok vytvorila tanečnú dvojicu s Rasťom Vrlákom z Košíc, ktorý tu študuje. Zatiaľ sú v prípravnej fáze. Uvidíme, ako sa rozhodnú. Technika nie je otázka jedného roka. V rámci celého Slovenského pohára sme sa umiestnili na druhom mieste za Košicami. Tam už dlhé roky pôsobí profesionálny tréner. U nás sa to robí popri zamestnaní.

Dá sa pokračovať aj po skončení aktívnej pretekárskej kariéry? Kedysi to bolo horšie. Nemohlo sa ani vycestovať do zahraničia. Po skončení pretekárskej činnosti sa okrem trénovania nedalo nič iné robiť. Dnes je možnosť pokračovať, napr. v ľadových revue v zahraničí. To je ďalšia motivácia. Po konci aktívnej kariéry sa dá teda ďalej korčuľovať a prípadne aj zarobiť si.