Keď odchádzali v minulosti ľudia z panelákov na dovolenku, niektorí nechávali kľúče od svojich bytov u domovníka, aby im polieval kvety alebo vyberal poštu zo schránok. V dnešnej dobe už ľudia takúto dôveru k nim nemajú, napriek tomu je táto funkcia stále potrebná a zodpovedná. Obyvatelia vo vchode na Jaseňovej ulici v Žiline majú domovníka, ktorého im môže závidieť nejeden panelák. Je ním 64-ročný Viliam Forner, ktorý túto funkciu vykonáva už tretí rok.
Za akých okolností ste sa stali domovníkom? Zvolili si ma vlastníci bytov na domovej schôdzi. V tomto byte bývam s manželkou už osemnásť rokov, som tu najstarší a ako dôchodca mám najviac voľného času
. Tento rok sme prešli pod správu Obvodného stavebného a bytového družstva v Žiline a ja som prostredníkom medzi nim a vlastníkmi bytov.
Ako často sa stretávate s obyvateľmi vchodu na schôdzach? Schôdze sú podľa zákona povinné aspoň raz za rok, ale my sme už tohto roku výnimočne mali tri z dôvodu prechodu pod iného správcu. Spoločne na nich prijímame opatrenia, ako využívať fond opráv a riešime rôzne medziľudské vzťahy v dome. O čom rozhodne nadpolovičná väčšina, tomu sa ostatní musia podriadiť. S účasťou som spokojný, až 70 percent zástupcov bytov vždy príde.
Na čo najviac míňate peniaze z fondu? Naposledy sme montovali merače na studenú vodu, predtým sme opravovali strechu a plánujeme zatepliť dva prízemné byty od pivnice. Potom príde na rad vyregulovanie ústredného kúrenia, aby sme ušetrili na teple. Ceny stále stúpajú a všetko ide z našich vreciek. Veľa peňazí pohltia u nás neustále opravy výťahov. V našom vchode máme dva nákladné a každú chvíľu sú pokazené. Veď si to spočítajte – na dvanástich poschodiach tu býva okolo 170 ľudí, takže každý výťah prejde za deň hore a dole aj 500-krát. Niektorí majú zlozvyk privolať si oba výťahy a nastúpia do toho, ktorý príde skôr. K tomu veľa škody narobia vandali, ktorí z nich kradnú tlačidlá, hliníkové madlá, striekajú po nich sprejmi a nechávajú v nich špinu. Viete, čo to znamená, keď potom musí toľko ľudí chodiť pešo povedzme aj na dvanáste poschodie s nákupnými taškami? Len tento rok sme za ich opravu dali už 41 500 korún. Stane sa, že niekto ostane zaseknutý vo výťahu. Vtedy stačí, ak zazvoní a pomôžem mu. Hoci aj uprostred noci. Keď som však zostal visieť vo výťahu ja, ledva som sa dobúchal pomoci.
Pomáhajú vám ostatní vlastníci bytov? Menšie opravy, ako vymieňanie vypálených žiaroviek alebo zasklievanie okien, zvládnem sám. Aj zámok na našich vchodových dverách treba vymieňať každý polrok, lebo doň strčia kľúč aj tisíckrát denne. Pri väčších akciách ale treba zorganizovať brigády. Počas nich sme si upravili okolie, vymaľovali, či zaplnili chodby kvetmi. Na parkovisku sme si napríklad namaľovali biele čiary a hneď sa tam vmestí o dve autá viac. Mohli by to spraviť na všetkých parkovacích miestach. Keď sme však pozametali lístie popred náš panelák, zafúkal vietor a od ostatných vchodov, kde neupratovali, nám ho navial k nám a naša námaha vyšla navnivoč. Takéto akcie by sa mali robiť súčasne na celom sídlisku. Alebo sme si spravili prašiak na koberce a teraz nám sem chodia prášiť koberce ľudia z okolitých vchodov. Pri tejto funkcii je potrebný určitý organizačný talent. O všetkom si vediem dôkladnú evidenciu, lebo presvedčiť ľudí môžem len jasnými argumentmi. Keď sme robili revíziu plynu, zorganizoval som to tak, že to, čo v podobných vchodoch trvá tri dni, my sme stihli za štyri hodiny.
Je cítiť rozdiel, keď sa z nájomcov bytov stali ich vlastníci? Ľudia si postupne zvykajú, že byty sú ich, musíme si však ešte uvedomiť, že náš priestor nekončí na prahu bytu, ale v hlavnom vchode do domu. Patria nám aj spoločné zariadenia domu, jeho časti a príslušenstvá ako strecha, chodby, pivnice a podobne. Prístup na strechu musí byť zamknutý, aby nám nekradli antény. Naše sú i vypínače, zvončeky a poštové schránky. Každý večer zídem po schodišti a zatváram okná, aby ich prievan neporozbíjal. Ako domovník mám prístup aj do spoločných zariadení, kde sú hlavné uzávery plynu alebo vody, kvôli prípadnej poruche a oprave. Určitým problémom je, že popolnice máme spoločné s vedľajším vchodom a teraz niet toho, kto by upratal ich okolie.
Zvolený som bol na päť rokov a ťažko sa z toho už „vyzujem“. Je to totiž ohromne nevďačná funkcia a treba mať na ňu silné nervy. Koľkokrát som už s tým chcel prestať. Väčšina ľudí si však váži, čo domovníci pre nich robia. Pokiaľ sa dá, vyhoviem každému. A keď sa potrebujem odreagovať, odídem s manželkou na záhradku.
