Nezmyselná smrť
Veľmi ťažko sa nám hľadajú slová útechy, keď odíde do večnosti náš najbližší príbuzný, priateľ, sused, človek, ktorého sme stretali na ulici, či poznali osobne. Nepredstaviteľné sa stalo skutočnosťou. 4. novembra, pár dní po tom, keď si asi každý človek spomenul na niekoho blízkeho zapálením sviečky na cintoríne, vyhasla rukou vraha, svieca života nášho bývalého žiaka Daniela Tupého. Vlastne len tak nevyhasla. Niekto ju násilne zlomil. Preťal tú životodarnú tepnu, ktorá nás vedie týmto pozemským svetom. Daniel len prednedávnom opustil brány našej školy. Spomíname na neho ako na žiačika, ktorý sa učil čítať a písať. Spomíname na neho ako na deviataka, ktorý odchádzal z našej školy, plný elánu spoznávať svet a milovať ho. Jeho púť sa skončila nezmyselnou smrťou. Jeho vrahmi sú ľudia, ktorí krásu a radosť svojho života nachádzajú v nenávisti, neznášanlivosti, arogancii a agresivite. Nikdy nesúďte druhých podľa výzoru, oblečenia, vyznania či národnosti. Každý má právo na život. Pedagógovia ZŠ Vendelína Javorku 32, Žilina
Milí spolužiaci, vážení učitelia,
celá slovenská verejnosť vníma smrť nášho bývalého spolužiaka Daniela Tupého ako niečo hrozné, ako niečo, čo sa síce stalo, ale nedá sa na to zabudnúť. Lebo smrť nebola náhodná. Smrť prišla preto, že sme ľahostajní, že sa nenávidíme, že sme sa zabudli mať radi. Aby sme sa stali opäť ľuďmi, musíme niečo urobiť. Aspoň niečo malé. Preto prosíme vás, spolužiakov a učiteľov, ktorí ste naozaj proti surovosti a násiliu, aby ste sa pripojili k našej výzve. Nezabudnime, nebuďme ľahostajní!
VÝZVA
Sme mladí a chceme žiť, nosíme v sebe talent a chceme vedieť, o čom je život. Prečo máme nezmyselne zomrieť na začiatku, keď ešte nevieme, o čo ide? Žiaci a pedagógovia zo ZŠ na Ul. Vendelína Javorku (Hliny V) a Lichardovej (Hliny VIII) vyzývajú všetkých, aby sa pridali k nám a vyjadrili svoj protest proti všetkým formám násilia, intolerancie, fašizmu, bezprávia a xenofóbii slovom či skutkom. Aby to rozprávkové dobro víťazilo nad zlom aj v skutočnosti.