O začiatkoch, úspechoch, neúspechoch, financiách, plánoch a iných témach sme sa rozpávali s Petrom Tabačkom (na snímke), riaditeľom Bábkového divadla v Žiline.
Kto stál pri vzniku Bábkového divadla v Žiline? Bábkové divadlo Žilina (BDŽ) je najstaršie profesionálne bábkové divadlo na 
Slovensku a v tomto roku oslavujeme jubilejných 55 rokov existencie. Vzniklo v roku 1950 pri Krajovom divadle pracujúcich v Žiline, ktoré malo i činoherný súbor. Zakladateľmi a vedúcimi osobnosťami bábkovej scény boli páni Bohuš Žďársky a Teodor Zvara. Bábkové divadlo sa v roku 1961 odčlenilo od Krajového divadla. Do Žiliny neskôr nastúpili prví slovenskí absolventi Bábkarskej katedry DAMU v Prahe, vtedy jedinej vysokej bábkarskej školy.
Môžete priblížiť niektoré úspešné, aj menej úspešné obdobia BDŽ? V 70. a 80. rokoch divadlo spolupracovalo s mnohými, najmä českými režisérmi, dominantné postavenie však mal domáci režisér Milan Tomášek, od roku 1982 umelecký vedúci divadla. V 80. rokoch pôsobili v BDŽ dve významné osobnosti českého a slovenského bábkového divadla režisér Karel Brožek a autor a dramaturg Jozef Mokoš. Vytvorili niekoľko mimoriadne zaujímavých inscenácií, s ktorými sa súbor prezentoval aj na domácich a zahraničných prehliadkach. Prelom 80. a 90. rokov bol pre Bábkové divadlo Žilina obdobím hľadania, v ktorom prebiehala generačná výmena umeleckého súboru, v rámci ktorej sa v divadle vystriedali aj viacerí dramaturgovia: Barbara Turčíkova, Dagmar Inštitorisová, Peter Ničík a režiséri: Karel Brožek, Ondrej Spišák, Jiří Davídek. V 90. rokoch sa v BDŽ vystriedalo niekoľko riaditeľov. Potrebu vlastnej filozofie tvorby však vyjadril vo svojom programe „Projekt Archa“ v sezóne 1994/95 umelecký tím na čele s Antonom Šulíkom, ktorý sa stal v roku 1994 interným režisérom divadla a od roku 1996 jeho riaditeľom. V roku 1999 sa riaditeľkou BDŽ stala členka umeleckého súboru Bibiana Tarasovičová. Jej úsilie smerovalo hlavne ku vzkrieseniu pôvodnej bábkarskej tvorby pre deti a mládež. No a od 15. júla 2003 som na tomto poste ja. Za zmienku stojí i to, že od roku 1950 BDŽ uviedlo 206 premiér inscenácií pre deti a mládež, účinkovalo v 33 krajinách na 4 kontinentoch sveta, odohralo vyše 13 000 predstavení, ktoré videlo viac ako 2 500 000 divákov.
Aké je to v súčasnosti, kedy kultúrne inštitúcie zápasia o prežitie? BDŽ je príspevková organizácia a jeho zriaďovateľom je ŽSK, ktorý nám poskytuje dotáciu potrebnú na pokrytie prevádzkových nákladov. Na tvorbu by to nestačilo, ale našou výhodou je, že máme vlastnú budovu dieľní a v nej nájomné priestory. Takto získané prostriedky spolu s tržbami z predstavení nám umožňujú vykrývať výdavky spojené s tvorbou a výrobou inscenácií. Ako je to s návštevnosťou? V minulom roku odohralo naše divadlo 173 predstavení či doma alebo na zájazdoch. Je to dosť. Väčšina predstavení je však organizovaných pre školy a ich záujem o návštevu divadla sa zmenšuje. Nie pre ich nevôľu, ale je to dôsledok neustále sa zhoršujúcej finančnej situácie v školstve, i keď, v konečnom dôsledku, výdavky s tým spojené zaplatí rodič. Vidím to ako celospoločenský problém. Pokiaľ bude pokračovať neustále zvyšovanie cien a ľudia budú mať problém s uspokojením základných potrieb súvisiacich s prežitím, nebudú mať čas, ani potrebu myslieť na nejaké to kultúrne vyžitie. Takže pokiaľ ľudia nebudú mať v základných veciach pocit istoty, zázemia, bude sa to prejavovať aj v ich záujme o kultúru a umenie. Našou cieľovou skupinou sú deti a mládež. Je to veľmi citlivý, vnímavý, úprimný a kritický divák. Nie je naším poslaním byť komerčnou inštitúciou, podkladať sa a zarábať na poplatných žánroch. V rámci daných možností sa snažíme vytvárať také kvality, aby posúvali myslenie a konanie našich divákov pozitívne vpred.
Čo je vašou prioritou vo funkcii riaditeľa BDŽ? Vzhľadom na opotrebovanie a vek stavby budovy divadla, technického vybavenia, tiež súčasné prispôsobovanie sa štandardu platných noriem EÚ, patrí medzi priority rekonštrukcia, prístavba a prestavba priestorov BDŽ. Takýto zámer si vyžaduje nemalé finančné prostriedky (v tomto prípade 33 977 000Sk), ktoré sme sa rozhodli hľadať vypracovaním projektu a podaním žiadosti o podporu financovania zo štrukturálnych fondov EÚ. Ak by sa nám uvedené prostriedky podarilo získať, mal by vzniknúť viacúčelovo využívaný objekt s hlavným využitím pre kultúrne účely a minoritným využitím pre iné účely, napríklad vzdelávanie, konferencie, semináre, umelecké dielne, prezentácie, centrá voľného času a účely, ktoré majú preukázateľný regionálny dopad. V súčasnej dobe je budova využívaná na prevádzku Bábkového divadla, avšak jej technický stav a vybavenie, ako som už spomenul, nezodpovedá požadovaným parametrom a jej ďalšia prevádzka bez rekonštrukcie a modernizácie by bola obmedzená a nerentabilná. V prípade neriešenia súčasného stavu, by došlo k postupnému obmedzeniu prevádzky a možnému zániku Bábkového divadla, čím by došlo k redukovaniu ponuky kultúrneho vyžitia v regióne.
Prečo uvedené financie nežiadate od svojho zriaďovateľa? Samozrejme, že žiadam. V súčasnosti má však samosprávny kraj priority v iných oblastiach (zdravotníctvo, školstvo,...), ktoré tiež zápasia s nedostatkom financií. Tým nechcem povedať, že samospráva na kultúru neprispieva, ale je to len na pokrývanie základných životných funkcií súvisiacich s prevádzkou a v našom prípade je rekonštrukcia a modernizácia príliš vysoká investícia. A zriaďovateľ sa bude podieľať v prípade úspechu projektu na jeho realizácií piatimi percentami spolufinancovania... Nemalo preto význam čakať na takú veľkú dotáciu, preto táto cesta a či po nej dôjdeme do dobrého konca, ukáže len čas. Realizáciou projektu by mal vzniknúť areál viacúčelového centra pre kultúrne a iné súvisiace účely. Budú tu vykonávané všetky činnosti ako doteraz, teda ponuka predstavení (bábkových, klasických divadelných, tanečných, hudobných) ako domáceho, tak aj hosťujúcich divadelných súborov, organizovanie dramatických súťaží, interaktívneho čítania rozprávok a ďalších kultúrnych aktivít. Na tieto účely bude po novom možné používať tiež vybudovaný vonkajší amfiteáter s kapacitou do 200 osôb. Ďalej bude po realizácii projektu vďaka vybaveniu sály modernou konferenčnou technikou možné ponúknuť širšiu škálu jej využitia napr. pre reprezentačné účely, konferencie, prezentácie apod. Po rekonštrukcii a zriadení apartmánov môžu byť tiež ponúkané ubytovacie služby pre hosťujúcich umelcov, dôjde ku zriadeniu informačného centra EÚ, budú k dispozícii zmodernizované priestory na využitie a služby, či už baletná sála, služby tanečného, pohybového štúdia, čajovne alebo kaviarne s využitím ako klubu pre účely s kultúrnym vyžitím. Dôležitým prvkom je i možnosť prenajímania týchto priestorov, čo bude prinášať prostriedky na našu ďalšiu tvorbu a plnohodnotné využitie takéhoto centra. K dôležitým zámerom patrí i vytvorenie nonverbálne komutikatívneho predstavenia schopného vycestovať a za hranicami dôstojne reprezentovať našu bábkarsku tradíciu. Takéto predstavenie si však žiada nemalú prvotnú investíciu či už čo sa týka technického vybavenia, výpravy a ak mám byť úprimný, zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť autora a režiséra takéhoto projektu.
Čo všetko je pripravené na oslavy 55. výročia? Oslavy by mali prebehnúť v týždni od 18. do 27. novembra. Začať by sme mali vernisážou výstavy v galérii Emócia v piatok o 16-tej hodine, v sobotu budú pokračovať tradičnou „Sobotou s rozprávkou“ – inscenovaným čítaním predpoludním v našom divadle a predstavením „Šípková Ruženka“ popoludní v obchodnom centre Dubeň. V nedeľu to bude predstavenie „O veľkom jedákovi a čarovnom kabáte“ v našom divadle (tu by som chcel pripomenúť začiatok o 10-tej hodine), vo štvrtok o17-tej hodine v kaviarni kníhkupectva „Óm“ pripravujeme Spomienkový večer za účasti novinárov, pamätníkov divadla a hostí z Divadelného ústavu v Bratislave, no a tento spomienkový týždeň by sme mali ukončiť už spomínanou premiérou predstavenia „Večerníček“ v piatok a v nedeľu. Okrem toho počas celého týždňa v popoludňajších hodinách bude ulicami mesta putovať a zabávať okoloidúcich divadelný sprievod, vo vybraných kaviarňach budú vystavené plagáty a fotografie pripomínajúce historickú genézu nášho divadla.
