Žilinský Vyšší územný celok (VÚC) tvorí päť regiónov – Kysuce, Orava, Liptov, Horné Považie a Turiec. 
Pôsobnosť samosprávneho kraja
Školstvo
•zriaďovanie a rušenie stredných škôl či učilíšť a niektorých školských zariadení,
•rozhodovanie o veciach, o ktorých v 1. stupni rozhodol riaditeľ strednej školy, napríklad o (ne)prijatí niekoho na školu, povolení opakovať ročník či vykonať komisionálnu skúšku,
•kontrola kvality jedál v jeho zariadeniach školského stravovania,
•zverejňovanie zoznamov voľných miest na stredných školách po jednotlivých termínoch prijímacieho konania. Sociálna oblasť
•zriaďovanie zariadení sociálnych služieb, napríklad domovov dôchodcov či domovov pre osamelých rodičov,
•rozhodovanie o poskytovaní starostlivosti v jeho zariadení sociálnych služieb či opatrovateľskej služby, ako aj o výške úhrady.
Zdravotníctvo
•vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, napríklad pre ambulancie vrátane stanice prvej pomoci, polikliniky, hospice či psychiatrickej liečebne,
•schvaľovanie ordinačných hodín,
•príprava rozhodnutí o schvaľovaní prevádzkového času lekární,
•rozhodovanie o výške poplatku za prednostné ošetrenie.
Doprava
•určuje cenu cestovného a rozsah dopravy v pravidelnej autobusovej doprave,
•v oblasti pozemných komunikácií robí majetkovú správu a údržbu ciest II. a III. triedy
Minulý týždeň začala oficiálna predvolebná kampaň
Oficiálna kampaň do vyšších územných celkov sa začala minulú stredu 9. októbra 2005. Kandidujúcim stranám či jednotlivým kandidátom ide o veľa. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) hospodári s viac ako dvoma miliardami korún a pôsobí v mnohých oblastiach – v školstve, zdravotníctve, sociálnych veciach, doprave a popritom určuje aj daň z motorových vozidiel. „Ísť voliť, znamená rozhodnúť o kvalite nášho budúceho života,“ hovorí nezávislý kandidát na krajského poslanca George Trabelssie. Podľa ďalšieho žilinského kandidáta na post župného poslanca Ivana Harmana by však ľudia mali ísť voliť aj preto, aby vystavili účet „terajším mocipánom“. Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že takmer 40 percent opýtaných župu nepovažuje za potrebnú a 20 percent o nej ani nevie. Sociológ Pavel Haulík odhaduje volebnú účasť „v intervale 15 až 25 percent“. Celkový počet kandidátnych listín do orgánov Žilinského samosprávneho kraja je 368. V kresle žilinského župana má záujem sedieť 7 kandidátov a župnými poslancami by chcelo byť až 361 kandidátov. Len pre porovnanie v trenčianskej župe sa uchádza o post predsedu až 11 kan- didátov, ale župnými poslancami chce byť o 63 kandidátov na poslancov menej ako v Žiline.
O post predsedu sa uchádza 7 kandidátov:
1. Juraj Blanár, Ing., 39 r., poslanec NR SR, SMER – SD, SNS, ANO, HZD
2. Natália Klempaiová, Ing., 50 r., stavebná technička, SNJ
3. Tibor Michálek, Ing., 39 r., poradca pre ekonomiku a riadenie, nezávislý kandidát
4. Andrej Sočuvka, Ing., 56 r., riaditeľ Sociálnej poisťovne, KDH, SDKÚ, DS
5. Radomír Szabó, Ing., 35 r., riaditeľ pracovnej agentúry, SF, SZS
6. Jozef Štetina, Ing., 62 r., stavebný inžinier, Úsvit
7. Jozef Tarčák, PaedDr., 46 r., predseda ŽSK, ĽS – HZDS, PSNS, ZSNS
Čím oslovujú voličov v kampani?
„Rozumiem vám a som pripravený pomôcť,“ hovorí Juraj Blanár. Natália Klempaiová sľubuje: „Dôstojné podmienky pre život každého občana.“ Tibor Michálek vsadil na slogan: „Lepší život ľuďom severu.“ Základnými predvolebnými tézami Andreja Sočuvku sú: „Zamestnanosť, vzdelávanie a rodina.“ Ďalší kandidát Radomír Szabó presviedča voličov slovami: „Voľte perspektívu pre slušných a pracovitých!“ Na obnovu ľudovej umeleckej tvorivosti, tradícií, ale aj rozvoj modernej kultúry chce získať hlasy občanov Jozef Štetina. Jozef Tarčák oslovuje ľudí na tzv. 4P: „Práca, poriadok, patriotizmus a perspektíva.“
Prvé regionálne voľby v Žilinskom samosprávnom kraji vyhralo HZDS – získalo viac ako dvojtretinovú väčšinu v krajskom parlamente a županom sa stal jeho zástupca Jozef Tarčák. Situácia HZDS sa skomplikovala po odchode časti jeho poslancov do HZD, ale aj potom si hnutie dokázalo zabezpečovať väčšinu, pretože získalo podporu KDH. Predstavitelia KDH získali aj posty v spoločnostiach samosprávneho kraja. V klasickej opozícii sú SNS, SDKÚ-DS a ANO. Pod vedením Jozefa Tarčáka sa žilinská VÚC stala najzadĺženejšou zo všetkých ôsmich na Slovensku. Poslanci odsúhlasili úvery na 981 miliónov korún. Najskôr odsúhlasili 500 miliónový dodávateľský úver na opravu ciest. Následne schválili ďalší za 300 miliónov korún, ale už bez výberového konania. Ako by toho nebolo dosť, požičali si ešte 181 miliónov na nové sídlo úradu. Niektoré cesty II. a III. triedy sa síce opravili, ale v niektorých častiach regiónu sa tieto nové cesty budú rozkopávať, kvôli kanalizácií, už na jar budúceho roka. Verejnosť neprijala novú budovu ŽSK za 132 miliónov korún a jej stavbu označila za zlú investíciu. V čase, keď sa peniaze mohli investovať do oddĺženia nemocníc, neprijala žilinská VÚC ponuku mesta Žiliny premiestniť Úrad ŽSK do dobre vybudovanej školy v krajskom meste. Rovnako sa jej nepáčila ani ponuka premiestniť úrad do zrekonštruovanej budovy generálneho riaditeľstva SeVaku. Len pre porovnanie poslanci v trenčianskej župe výstavbu novej budovy VÚC neschválili. K chybám a prešľapom žilinskej župy patrilo aj vydávanie regionálneho týždenníka Región Žurnál, ktorý za peniaze daňových poplatníkov propagoval predsedu Jozefa Tarčáka a jeho spolustraníkov. Župa do tejto redakcie akciovej spoločnosti investovala niekoľko miliónov korún. Zvláštny bol aj prenájom áut za veľmi výhodnú cenu pre firmy, ktoré budú dodávateľsky zabezpečovať zimnú údržbu ciest a následne tieto služby faktúrovať samospráve. Predseda Tarčák nekonzultoval tento prenájom s poslancami ŽSK a župa tak zaplatí súkromným firmám o niekoľko miliónov viac, ako keby cesty udržiavala sama, tak ako doteraz. (Len v meste Žilina sa údržba predraží o viac ako 5 miliónov korún.) Opozícia Tarčákovi vyčíta aj nedodržanie deklarácie, v ktorej písomne súhlasil s finančnou podporou pre leteckú linku Žilina – Praha, ale dodnes tak neurobil. Rovnako sa jej nepáči zvýhodňovanie regiónu Orava. V Námestove, odkiaľ Tarčák pochádza, presadzuje nemocnicu, ale iba 12 ki- lometrov odtiaľ je nemocnica v Trstenej. Na Orave a Liptove zaviedol školské autobusy, ale nie v celej žilinskej župe. Na Oravu išli milióny na opravu kultúrnych pamiatok, kým do okresu Žilina len zlomok. Desať miliónov išlo aj na nákup výletnej lode na Oravskej priehrade. V poslednej dobe Tarčák čelil aj zneužívaniu svojho postavenia pri riešení osobných sporov, keď znížil mzdu bez udania dôvodu teraz už bývalému riaditeľovi Úradu ŽSK Jánovi Dreisigovi. Medzi pozitíva žilinskej župy patrí oprava ciest II. a III. triedy, ale aj zníženie dlhu školských zariadení a zavedenie grantového programu v školstve. Otázkou zostáva, či sa dá za pozitívum označiť, že sa nepredala alebo neprenajala ani jedna nemocnica. Župní poslanci na čele s Jozefom Tarčákom pracovali aktívne, ale väčšinou iba v rámci toho, čo im ukladal zákon.
