Nejeden pamätník žilinského športu vie, že začiatkom päťdesiatych rokov sa na Mariánskom námestí organizovala súťaž družstiev typická najmä pre našich 
východných susedov. V tom čase sa šport organizoval v duchu hesla " Za masovosť, za rekordy". Pri každom štátnom podniku bola založená telovýchovná jednota. Medzi účastníkmi, bojujúcimi o titul, môžeme nájsť družstvá z telovýchovnej jednoty Tatran, Slavoj, Slovan, Baník, Dynamo, Lokomotíva a Iskra. Gorodky na rozdiel od iných športových hier, ktoré zapustili v Žiline svoje korene, až také úspešné neboli. Po zmene systému riadenia telovýchovy v roku 1956 sa vytratili nielen niektoré z uvedených telovýchovných jednôt, ale i organizátori spomínanej hry. Pre úplnosť uveďme, že Gorodky sú hrou, ktorá je založená na vyrážaní drevených valčekov čiže gorodkov o priemere 3cm a výške 20cm z kurtu, ktorého rozmer je 15 x 30 m. Valčeky sa vyrážajú palicou dlhou od 80 do100cm, ktorá má na jednom konci priemer 3cm a na druhom 2 cm. Počet valčekov v štvorci o strane dvoch metrov je päť a vytvárajú figúru. Počet figúr, podľa ich stupňa obtiažnosti, môže byť až pätnásť. V jednej hre sa môže podľa dohovoru postaviť od päť do pätnásť figúr. Do plných figúr sa hádže zo vzdialenosti u mužov 13m a u žien 10m . V prípade, že sa vyrazí aspoň jeden valček, pokračuje sa z bližšej vzdialenosti, v prípade mužov je to 6,5m a u žien 5 m. Za každú figúru, vyrazenú menším počtom pokusov, získava súťažiaci bod. Ak sa palica dotkne zeme skôr, ako vyrazí valček, je pokus neplatný Gorodky sa hrajú na dve víťazné hry a hrať môžu jednotlivci alebo päťčlenné družstvá. Napriek tomu, že v Gorodkách sa pravidelne organizujú majstrovstvá sveta, do športovej histórie v Žiline sa výrazným spôsobom nezapísali, a tak sa stali len úsmevnou spomienkou na nie príliš veselé obdobie v našich dejinách. ,
