Žilinčan, ktorý zasvätil život mlieku

Popri tom pôsobil v ďalších funkciách, či už v Slovenskej akadémii pôdohospodárskych vied, alebo ako prezident Slovenského národného komitétu v rámci Medzinárodnej mliekarenskej federácie. Pracoval aj v rôznych vedecko-technických spoločnostiach, poradenských orgánoch ministerstiev a podobne. Prostredníctvom týchto organizácii organizoval desiatky významných medzinárodných odborných podujatí na Slovensku i v zahraničí. Okrem iného býval aj jedným z hodnotiteľov svetových syrov na Käsiáde v rakúskych Alpách a 37 rokov bol šéfredaktorom časopisu Mliekarstvo. Za svoje aktivity obdržal mnohé cenné vyznamenania.

Pozrime sa na náš mliekarenský priemysel, môžeme sa porovnávať so západnou Európou? Myslím, že v mliekarstve sa u nás za posledné roky urobil poriadny kus práce. Kvalita mlieka i mliečnych výrobkov, legislatíva i technické vybavenie je už na úrovni západnej Európy. Som veľmi rád, že máme veľa nových výrobkov, mnohé získali ocenenia na medzinárodných výstavách. V produkcii mlieka a v spotrebe mliečnych výrobkov však máme čo naprávať. Máme zhruba iba polovičnú spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov ako krajiny v západnej časti Európy a, žiaľ, dosiaľ sa u nás robí veľmi malá pozitívna propagácia mlieka ako významného príspevku k zdraviu.

Myslíte si, že je mlieko pre dospelých ľudí také dôležité? Mlieko nesúvisí len s potravinou ako takou. Všade vo vyspelých štátoch mliekarstvo má širší i spoločenský význam a prínos. Je to jednak hlavný ekonomi- cký zdroj v poľnohospodárstve, prostredníctvom chovu dojníc i oviec sa výrazne ovplyvňuje ekológia krajiny a zabezpečujú sa i sociálne istoty ľudí na vidieku. Mliečne výrobky ale predovšetkým tvoria základ zdravej výživy. Zvlášť kyslomliečne výrobky a syry so svojimi probiotickými kultúrami sa už chápu ako aj určitý liečebný prostriedok pri zdravotných problémoch v každom veku.

Čo robíte pre to, aby ste to dokázali? Máme veľa výskumných projektov a neskúmame len mlieko ako také. Momentálne, okrem iných projektov, je jedna úloha zameraná i na problematiku tzv. školského mlieka. Podľa odporúčaní lekárov by totiž každé dieťa v predškolskom a školskom veku malo konzumovať mlieko a mliečne výrobky. Je to určitý spôsob zabezpečenia komplexnej výživy detí a tiež výchovy spotrebiteľov. Podobné, ale aj iné projekty na zvýšenie spotreby, sa v zahraničí robili už dávno. Keby sme pili len mlieko a mliečne výrobky z hľadiska výživy, zabezpečíme tak príjem podstatných výživových zložiek. Poznáme to z niektorých alpských a zakaukazských krajín, z krajín Afriky alebo i z Mongolska.

Niektoré štúdie však hovoria o tom, že kravské mlieko nie je pre ľudí až také vhodné. Sú aj takéto názory. Niekedy ma to až hnevá, že dáme sa naviesť takýmito populistickými názormi. Pritom mlieko má podstatne väčšie a komplexnejšie výživové zloženie ako ostatné potraviny. Samozrejme, že má málo vitamínu C, ale to sa dá konzumovaním ovocia a zeleniny dobre skombinovať. V súčasnosti už je na trhu bohatý sortiment mliečnych výrobkov prevažne z kravského mlieka a čiastočne i z ovčieho a kozieho mlieka, a tak máme si z čoho vyberať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že práve fermentované mliečne nápoje, tzv. kyslé mlieko, je najlepší nápoj aj na bežné použitie alebo i k jedlu. V zahraničí práve kyslomliečne nápoje i syrárske špeciality tvoria ten najvyhľadávanejší "zákusok" po každom jedle.