Žilinské literárne noviny

Žilinský literárny festival je za nami. V nasledujúcich riadkoch vám svoje svieže postrehy z jeho bohatého programu prinášajú najmä gymnazisti z Bilingválneho gymnázia na Ulici T. Růžičku, z osemročného Gymnázia na Varšavskej a z Gymnázia na Hlinskej ulic

i, ktorých lákalo "pričuchnúť si" k novinárčine a počas festivalu si začali brúsiť svoje novinárske perá. Či ich cesty života nakoniec naozaj privedú do niektorej z redakcií, zatiaľ nevie nikto. Nadšenie, s akým sa svojej úlohy zhostili, však dáva veľkú nádej. Držím im v tom palce.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


 


Žilina si pochutila na literatúre


"Život si treba vychutnať," povedali si organizátori Žilinského literárneho festivalu a týždeň plný literatúry otvorili, ako inak, pochúťkami na tanieri. Nie však hocijakými. Slávnostné prehryznutie torty vystriedalo literárno - kulinárske dobrodružstvo. Špeciality z vlastných kuchýň všetkých spoluorganizátorov mali okrem vynikajúcej chuti aj originálny literárny názov. A tak sa na stoloch doslova medzi knihami objavili Dobšinského budzogáne, Rozprávka do jednej dlane či Syr Arthur Conan Doyle. Festival bol však predovšetkým sviatkom literárnych gurmánov, ktorí si počas siedmich dní naozaj mohli vybrať, čo im srdce ráči. "Stovky až tisíce ľudí prišli v Žiline do styku s literatúrou, to je to, o čo nám išlo," hovorí spokojný hlavný organizátor Vladimír Michal (na snímke). Na festival budú radi spomínať aj samotní spisovatelia. Ľubomír Feldek dokonca označil besedu v AF café za najlepšiu vo svojom živote. Žiline môžu ostatné mestá závidieť, o rok sa jednoducho opäť stretneme. Text a foto: (aha)


 


Hrdý Budžes v divadle


Jedným z vrcholov Žilinského literárneho festivalu bolo aj divadelné predstavenie Hrdý Budžes na doskách Mestského divadla. Dej Hrdého Budžesa, ktorý sa úspešne hrá v českých divadlách už vyše dvoch rokov, je situovaný do sedemdesiatych rokov, obdobia husákovskej normalizácie. Hlavná postava Helenka Součková je mimoriadne bystrá, vnímavá a pochopiteľne detsky naivná žiačka druhej triedy základnej školy. S otcom emigrantom a matkou herečkou, odmietajúcou akúkoľvek spoluúčasť na vtedajšom režime, Helenka nemá celkom bezstarostné detstvo. Napriek tomu svojimi vtipnými postrehmi a dojmami z jej okolia nám predostiera tragikomiku svojej doby. Hrdý Budžes vznikol podľa rovnomennej knihy autorky Ireny Douškovej, pod taktovkou režiséra J. Schmiedta. Niet pochýb, že za úspech a stálu popularitu hra vďačí bravúrnemu stvárneniu Helenky Součkovej v podaní Báry Hrzánovej. K vynikajúcemu hereckému výkonu určite prispela aj podobnosť medzi hrdinkiným a jej vlastným životom. Takpovediac druhé husle si popri Hrzánovej zahrala dvojica hercov L. Jeník - J. Vlčková, ktorí dokázali , že aj napriek viacerým postavám stvárnených jedným hercom nemusí utrpieť plynulosť deja. Českí kritici ocenili presvedčivosť Hrzánovej v úlohe Helenky Součkovej cenou Thálie. Čakala to? "Viete čo, ja mám ku všetkým cenám celkom vyhranený vzťah. Samozrejme, nemôžem povedať, že by som si to nevážila, ale radšej by som prosto bola bez tých cien. Myslím si, že herci a umelci vôbec by nemali súťažiť a nemali by sa oceňovať. Pre mňa je najväčšie ocenenie, keď je vypredané predstavenie. Keď je vypredané nielen v Prahe, ale aj v malom mestečku, kde je šesť alebo desaťtisíc obyvateľov a na predstavenie príde osemsto ľudí, tak to je pre mňa ocenenie, najväčšie."    Zuzana Michalíková


 


Ústaf Brno bol skvelý


-Halí! Belí! Halí! Belí! Halí! Belí! Hulí! Zelí! HA (to sa akože v hľadisku smejú) -Klepy, klapy, klepy, klapy, takhle chodí všichni chlapi! HA (a znova sa smejú) Áno. Aj takto to vyzeralo na doslovne komornom predstavení alternatívneho zoskupenia z Brna, ktoré je známe hrami "Spolužáčkovina" a "Volte slova". Vtipné i hĺbavé veršíky Ústafákov, tvoriaci svoj "voiceband" od roku 1997, nadvihovali ľudí zo "stoličiek" romanticky osvieteného podkorvia. A keď nie tie, určite sa o to postaral netradične sa pohybujúci dirigent Zdeněk Šturma . Sympatickým poskakovaním a dupaním viedol 18-členný zvyšok (na začiatku ich bolo 30) Ústafu - tzv. odpad, ako sa vyjadrili samotné členky. To je, ale ich názor. My a určite aj ostatní spoluvidiaco - slišiaci, totiž jednoznačne tvrdíme, že sú skvelí!   Dana Sidorová


 


FELDEK: Treba sa riadiť princípom lásky k bližnému


Básnik, prozaik, esejista, dramatik, spisovateľ, ktorý stále srší energiou a neopísateľnou charizmou. Naposledy mu vyšla zbierka LEKÁRNIČKA PRE ZAMILOVANÝCH, v ktorej nájdete sto rozhovorov s Bohom v sto štvorveršiach. Ľubomír FELDEK.


Ktorá z týchto dvoch viet je vám bližšia: "Pravda je dobrá a lož je zlá." alebo "Pravda je zlá a lož je dobrá."? To sa nedá takto povedať. Pravda vie byť nesmierne krutá, vražedná a zlá. A lož zase môže byť láskavá. Treba sa naozaj riadiť princípom lás- ky k blížnemu. Ak vám láska k blížnemu diktuje klamať, treba klamať!


Myslíte si, že cez lož sa dá poukázať na pravdu? Lož stvoril Boh a dokazuje to život nielen človeka, ale aj prírody. Napríklad niektorí vtáci sa na strome vedia správať ako kvety. Aj to je lož! Lož teda patrí do celého arzenálu, ktorý stvoril, povedzme, Boh. Ide len o to, aby sa čokoľvek na svete používalo takým spôsobom, aby to nikomu neubližovalo. To znamená, že aj klamať môžeme, ak tým nikomu neubližujeme.


Ako vy vnímate Boha vo svojom živote? Ja som agnostik. Agnostik je človek, ktorý niežeby bol ateista. Ateista je totižto veľmi agresívny človek. Ateizmus hovorí veľmi agresívne: Boh nie je! Je to vlastne negatívna forma viery. Agnosticizmus si nedovoľuje povedať, že Boh je a nedovoľuje si povedať, že Boh nie je. Agnosticizmus je pokora voči nepoznateľnosti, tomu, čo presahuje naše možnosti poznávať. Agnostici rešpektujú veriacich, no neviem, či veriaci vedia až tak dobre rešpektovať agnostikov, ale zdá sa, že áno, lebo Daniel Pastirčák to tu dnes skvelým spôsobom dokázal. V mojej poslednej zbierke LEKÁRNIČKA PRE ZAMILOVANÝCH je sto rozhovorov s Bohom. Som teda agnostik? Nie som agnostik? Aj to je ten agnosticizmus.


Je podľa vás v láske viac pravdy alebo lži? To závisí od tých dvoch ľudí. Mnohí si myslia, že láska nejestvuje, že je to len pojem, za ktorým sa skrýva sexuálna túžba. Ale čo je na sexuálnej túžbe škaredé? Dôležité je udržať si oboje. Aj túžbu aj lásku. Veľmi ťažko sa túži po tom, čo už človek má. Preto si treba uvedomovať, že kedykoľvek môžete toho druhého stratiť. R. Dériková, M. Polťáková Foto: (rd)


 


Jamorová skutočnosť


60,59,58,57,56,55,54,...Vchádzame do poloprázdneho, poloplného bábkového divadla. V mylnej predstave, že predstavenie ešte len začína, si celé schaosené a zadýchané sadáme na najbližšie voľné miesta, ktoré spozorujeme a vyhovujú nášmu zrakovému potenciálu bez okuliarov (5a pol dioptrie). Herci za gradujúcej hudby ďalej odpočítavajú: 33, 32, 31, 30, 29,... Po pár daľších sekundách sa od spolusediacich dozvedáme, že toto(19,18,17,...)je už súčasť hry. Naše očakávania na večer plný originálnych zážitkov teda budú splnené. Pomaly sa dostávame do deja. Čas, za ktorý divák začal príbeh chápať, pravdepodobne priamoúmerne súvisí s množstvom skúseností (nakoniec nám to počas 50 minút predstavenia došlo!) Príbeh sa odohráva vo fiktívnej krajine Jamor, ktorá predstavuje akoby svet vo vnútri knihy alebo samotný svet písmenok. Neznámy spisovateľ sa snaží do neho preniknúť prostredníctvom svojich diel.Keď sa mu to konečne podarí, spoznáva pravú tvár Jamoru. Tá sa v mnohom líši, ale zároveň aj nelíši od bežného sveta - veď predsa milostný trojuholník je bežná záležitosť dnešných dní... Margaret ovplýva neskutočnou láskou k cudzincovi, ktorého meno nie je natoľko dobré, aby stálo za spomenutie (alebo sme to len jednoducho nepostrehli), ten však jej lásku s pribúdajúcim časom stále menej a menej opätováva, pretože jeho srdce v tej istej priamoúmernej závislosti od času stále viac a viac patrí Paulin.... Ku koncu príbehu sa nám teda vyformovala šťastná dvojica Paulin a cudzinec.... A čo Margaret? Zaujíma niekoho z vás, čo sa s ňou stalo? Nie? No my vám to aj tak povieme! Margaret psychicky nezvládla to, že jej milý je teraz milý k inej a spáchala samovraždu - typickú pre danú situáciu - obesila sa... Takisto, ako sa končí život Margaret v Melónovom cukre, skončil sa aj život autora hry Richarda Brautigana, ktorý sa ako 49-ročný v alkoholovom delíriu zastrelil. Počas svojho literárneho pôsobenia písal poviedky, básne, romány. Patril k spisovateľom Beat generation. Písal v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.   Zuzana Hlávková, Katarína Prekopová


 


Mladí tvorili na workshope


Otvorené stretnutie, neformálny workshop a tvorivý kemp mladých autorov s názvom Campus prebiehal počas festivalu v priestoroch Stanice. "Ide nám o to, aby sa ľudia čo najviac stretávali a robili spolu umenie," hovorí Marek Adamov. Campus bol preto miestom, kde mladí autori svoje diela nielen čítali, ale aj priamo tvorili. Svoje básne predstavili aj na Mariánskom námestí počas knižného blšieho trhu, vo vlaku cestou do Rajeckých Teplíc ich čítali cestujúcim, vyšli aj v tlačenej podobe na záver festivalu. (aha)


 


Zoznámte sa, slečna Fyzika


V malej učebni NB 425 na Žilinskej univerzite sa odohrala veľká prednáška populárneho popularizátora vedy fyzikálnej - Martina Mojžiša. Prednáška dynamická, ,,z každého rožku trošku", v príjemnej komornej atmosfére. Tí, ktorí prišli preto, lebo ich veda zaujíma, boli presvedčovaní o tom, že fyzika je vlastne väčšinou nezaujímavá a veľmi nudná. Tí, ktorí prišli pátrať po tom, prečo by ich mala zaujímať, boli strhnutí prúdom informácií o jej zaujímavosti, tajuplnosti a potrebe. Tí, ktorí aké - také poznatky už majú, boli znepokojení a dosť vážne vyvedení z miery nepochybným údivom čatára absolventa Pavla Zajíčka, ktorý je zástancom myšlienky, že siločiary vznikajú všade v okolí tyčového magnetu. Problém je však v tom, že na akomkoľvek obrázku akejkoľvek učebnice z fyziky sú znázornené diskrétne. Keď Martin Mojžiš priznal, že odpoveď na vzniknutú otázku nepozná, čo sa mu mimochodom stáva často a vždy sa tomu poteší, kauzu uzavrela diplomová práca študentky Magdalény Molnárovej, ktorá momentálne pravdepodobne učí fyziku na nejakej strednej škole. Podľa nej by žiadny geniálny fyzik nepostrehol, že čierny štvorec, ktorý mu ukazujete, znázorňuje siločiary magnetického poľa. Tí, ktorí sa prednášky o zaujímavosti fyziky nezúčastnili, si môžu odniesť myšlienku: ,,Základným predpokladom dobrého fyzika je fyzike jednoducho nerozumieť".   Petra Krištofíková


 


Dokumenty z obývačky


Počas festivalu si mohli návštevníci Artfora pozrieť niekoľko dokumentárnych filmov zo zbierky režiséra Mareka Šulíka. Prvý film vznikol za spoluúčasti slovenských umelcov - básnika Ivana Štrpku a spisovateľa Dušana Mitanu. Bol o hľadaní definície, zmyslu, programu postmoderny: ,,Za kým mám ísť, keď chcem vedieť, čo je to postmoderna?" ,,Mňa to ani netrápi. Pýtaj sa, pýtaj sa, choď do veľkého obchoďáku a pýtaj sa..." Film sa natáčal v čase, keď obrovské množstvo Stredoeurópanov sledovalo na Balatone zatmenie Slnka A preto i slová autorov boli tak trochu zatmené. Ďalšie filmy boli o básnikovi a vydavateľovi Erikovi Grochovi a o spisovateľovi zvučného mena Umbertovi Ecovi.    Petra Krištofíková


 


 


Albert MARENČIN


Všetci sú patafyzici, len o tom nevedia


Doktor Faustroll, hlavná postava z rovnomenného diela Alfreda Jarryho, sa narodil ako 63- ročný, a to vtedy, keď vstúpil do spolku patafyzikov. Má blízko k človeku, ktorého som mala česť vyspovedať. Albert Marenčin sa mi priznal, že on sám sa narodil podľa vulgárneho patafyzického kalendára 29. 9. 1965, keď mal 43 rokov. Vtedy sa stal členom patafyzického kolégia, ktoré jednotne tvrdí, že všetci sme patafyzici. Delíme sa však na dve skupiny- tí, čo o tom vedia a tí, čo o tom nevedia. Ich cieľom je šírenie patafyziky na tomto svete aj na všetkých ostatných...


Ako by ste definovali sám seba? Som človek tvoriaci a hľadajúci. Chcem v sebe pestovať svoje schopnosti, ktoré sú aj mojím výtvorom. Ale smútkom treba šetriť, máme dosť smutný život.


Mali ste plány zaoberať sa literatúrou, maľbou, surrealizmom či patafyzikou, alebo ste všetkému nechali voľný priebeh? Viete, ja tomu neverím, keď si niekto povie, že jedného dňa bude milionárom. Nie, ja som nemal cieľ, neusiloval som sa. Obyčajne ten, kto žije harmonickým životom, nevie, kedy skončil, nevie, kedy už dosiahol svoje ambície, chce stále viac. Mojím cieľom je dať do súladu rozum a srdce. Čo čítate? Väčšinou čo začnem, nedokončím. Básnická tvorba sa vydáva málo, a preto najviac čítam práce mojich kolegov zo surrealistickej skupiny, ktoré vychádzajú v Analogone. Naposledy som však čítal a prekladal J. Derridu - Naučiť sa konečne žiť. Po mnohých otázkach je nakoniec jeho odpoveď, že žiť sa naučiť nedá. No a ja by som dodal, že naučiť sa to isto nedá, ale vypestovať si dispozície a senzibilitu, ktorá človeku pomôže prežiť život na úrovni, ľudsky, spokojne, to určite áno.


Ste členom surrealistickej skupiny, fungujúcej v Prahe. Aká je práca v tíme? Takáto aktivita je kolektívna. Samozrejme, že sa podieľa aj na výsledkoch individuálnych. A o tom to je. Debaty, stretnutia... Aj keď sa robí rukami a hlavou jedinca, tvorba je výsledkom kolektívu.   Petra Detersová


 


 


Aby človek mohol pokojne spávať


Počas festivalu krstil Peter Ničík svoju knihu Básne z krajiny Mirandor, ktorá vyšla vo vydavateľstve ArtisOmnis ako ďalšia zbierka z edície Žilinská brána. Do života ju zvonením zvončeka vyprevadilo 12 sudičiek a krstný otec Daniel Hevier v priamom telefonickom spojení. O knihe sme sa porozprávali s autorom.


Čo si v nej čitateľ môže vychutnať a aké posolstvo nesie? Knižku som písal asi desať rokov, ale približne polovicu za posledné tri dni. Samozrejme, k básničkám sa stále vraciam a niektoré som prerábal aj desaťkrát, ako keď sochár pozerá na svoju sochu a vždy chce odnímať kúsok prebytočnej hmoty. Najoby- čajnejším, ale i najsilnejším posolstvom je život v láske. Je dobre sa smiať, mať veľa priateľov, byť čestným. Taký život je fajn a človek potom môže v kľude spávať. Kto alebo čo bolo inšpiráciou vášho diela? Život sám, moja rodina, priatelia, životy a osudy ľudí, ktorých som stretol v rôznych povolaniach. Smutné osudy z polepšovní a detského krízového centra, z poradní pre obete násilia.


Prečo je krstným otcom práve Daniel Hevier? Vážim si ho za stotisíc vecí. Ako spisovateľa aj ako človeka. Mám veľmi rád ľudí, ktorí žijú to, čo píšu. Z ktorých vanie veľká nádej pre ľudí, čo ich čítajú. Daniel je môj kamarát a je mi veľmi prijemné, že prijal rolu krstného otca.


Máte už nejaké predstavy o nasledujúcej knižke? Chcel by som ešte napísať knižku rozprávok, možno knižku takých bláznivých básní a potom pokračovanie Mirandoru.     Michal Chochuľ


 


 


Neznáme známe územie Mirandoru


Krajina Mirandor je krajina Petra Ničíka. Na prechádzke po nej možno zistíte, že podobnú krajinu máte aj sami v sebe. Je láskavá k pútnikom, občas trochu smutná, architekt ju starostlivo buduje zo svojho života (či vo svojom živote?). Peter Ničík je v zbierke Básne z krajiny Mirandor staviteľom, ktorý mapu svojho územia čitateľom odovzdáva premyslene nakreslenú, rozdelenú na "okresy" - časti zbierky, v ktorých (sa) človek cíti veci dôverne známe. Myslenie i písanie básnika sa v nej vinie dohora, od hravých básničiek k posolstvu. Aj čítať ju treba od začiatku do konca, je výborne a prekvapivo kompozične prepracovaná, jasne smeruje k oslave večna/nekonečna/srdečna - takéto kalambúrky slov radšej prenechám autorovi, má ich rád. Hra so slovíčkami ho niekedy vedie k vtipu, inokedy k snu, spomienke, túžbe, rozhovoru s Bohom... Niekedy je lepšie, keď sa nehrá a veci vážne povie v siedmich veršoch. Peter Ničík je vo svojich básniach pokorným hľadačom, pokojným záhradníkom, mužom, ktorý rád zažína, pre mňa je najpresvedčivejší, keď je v nich otcom. Keď porovnávam svoju (zatiaľ bezmennú) krajinu s krajinou Mirandor, niektoré okresy chýbajú. Možno tie, do ktorých treba dorásť, alebo tie, ktoré treba ešte objaviť. Aj preto je putovanie zbierkou P.Ničíka objavné a dobrodružné, trošku mraziace v okrese Krízového bytového lístkového cesta (o láske, ktorá je, a niekedy aj nie), v závere však upokojujúce a radostné. Z krajiny Mirandor si čitateľ pútnik pokojne môže odniesť sadenice a semiačka do vlastných záhrad a tešiť sa, čo vyrastie. Nechajte sa obdarovať v okresoch Pokojnej radosti alebo Prvej živej vody, čo je časť zbierky, kde mi bolo obzvlášť ľúto, že je len kratučká. Je v nej v čírej podobe prítomné bytie plné lásky. Bytie, čo vyzerá ako červený vlčí mak, čo "spieva čierno a červeno, modrý a tichý mak, z ktorého je zostrojený vesmír".     Ivana Horecká


 


 


Literárne popoludnie s Dadom Nagyom


O literárnych skvostoch zo sveta i Slovenska sa počas literárneho festivalu rozhovoril aj Jozef Dado Nagy v priestoroch AF café. Pútavé rozprávanie začal známy propagátor literatúry spomienkou na detstvo, keď ako žiak navštevoval kníhkupectvá a antikvariáty, prezeral si knihy a všetky ich chcel mať. Aj v súčasnosti si rád kúpi knihu, musí ho však zaujať už pri čítaní prvých riadkov. Obľubuje knihy aj vo forme nahrávok, ktoré počúva vo voľných chvíľach. Už niekoľko rokov ich púšťa aj rozhlasovým poslucháčom. Počas svojho rozprávania spomenul svojich obľúbených zahraničných aj slovenských autorov. Hovoril najmä o ruských autoroch, ktorí boli v období do novembra roku 1989 na Slovensku viac-menej neznámi. Medzi rozprávaniami čítal Dado Nagy vtipné úryvky diel aj slovenských autorov. Napríklad od Kolomana Kocúra kniha Apáka a mamáka, alebo od Máriusa Kopčaya dielo Stratené roky. V súčasnosti spolupracuje s Petrom Krištúfkom na paródii na detektívne seriály. Po diskusii predniesol báseň KONGO, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom.    Matúš Zelný


 


 


Hĺbavo, ostro, intelektuálne, ...rusky


Vyznávači ruskej literatúry si mohli v žilinskej knižnici podebatovať o jej zákutiach a zrkadlách s Jánom Štrasserom a Valerijom Krupkom. Okrem rušivých elementov v podobe študentov, ktorí chceli "nenápadne" debatu opustiť, nič nebránilo zaujímavému a odľahčenému rozhovoru. Zaujala aj čítačka z diel známych i menej známych ruských autorov, napríklad Kočkin zabil Mačkina od Daniila Charmsa či poviedka Daj mi od vychádzajúcej hviezdy Iriny Deneškinovej. Ruskej literatúry je na našich knižných pultoch pomenej, vydavatelia a kníhkupci sa riadia najmä úspechom daného diela na zahraničných trhoch. Nie vždy sú dostupné aj autorské práva. "Musel som si od Číňanov kúpiť tašku, aby som tie knihy dotrepal domov," spomína na svoj nákup kníh v Moskve Ján Štrasser. Aj vďaka takémuto zásobovaniu si slovenskí rusofili môžu prísť na svoje. Určite ich poteší aj pripravovaná zbierka starších i súčasných autorov Ruské kvety zla.    Miroslava Polťáková


 


Deti tvorili knihy plné farieb a fantázie


Boli sme tam. Bola tam Ona - Zuzka Homolová. Boli tam Oni - deti z Lúča. Bolo tam super. Zostali po nás stopy. Červené stopy, čierne stopy. Knižky, ktoré sme urobili, tam ležia dodnes. Červené knižky, modré knižky. Bol tam aj Dušan Dušek. Knižky sa mu páčili. Aj deťom sa páčili. Deti nemuseli ísť do školy. Deti sa tešili. Potom museli ísť do školy. Deti sa netešili. Išli sme domov. Bolo to super.     Júlia Hrivíková, Dana Sidorová


 


O dúhovú lampu z krajiny Zázračno


"Veľkosť človeka nie je v jeho sláve, ale v jeho schopnostiach." Toto je len jedna z množstva myšlienok, ktoré odzneli na vyhodnotení 13. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže O dúhovú lampu z krajiny zázračno v Makovického dome v Žiline. Miesto čestného predsedu prijal známy slovenský spisovateľ a profesor VŠMU na fakulte scenáristiky Dušan Dušek. "Dnešná mládež má čoraz väčšie predpoklady uplatniť sa v literatúre. Jej písanie je otvorenejšie, rozsah tém je širší, aj keď je jasné, že večnou témou je láska. Ak majú mladí ľudia z písania radosť, takéto podujatia budú mať vždy zmysel," odpovedal Dušan Dušek na otázku, ako vníma budúcnosť mladých autorov. Z najväčších úspechov sa tešila 17-ročná Košičanka Katarína Džunková. Popri cene Žilinského samosprávneho kraja získala 1.miesto v kategórii poézia a stala sa absolútnou víťazkou súťaže. Pri otázke, či sa chce profesionálne venovať písaniu, sa pousmiala: "Asi nie. Študovať by som chcela jazyky alebo medzinárodné vzťahy, ale poézia a literatúra zostanú pre mňa vždy číslo jeden."         Barbora Tarabová


 


 


Folkoví speváci to na koncerte roztočili


Poslucháčov na koncerte žilinských folkových spevákov Petra Vaňoučka, Bobeša Zábojníka a Jozefa Moresa nebolo veľa, ale ako sa hovorí "aj malý gašparko vie dakedy urobiť parádne divadlo." Tak tomu bolo i počas tohto veselého, neformálneho a uvoľneného koncertu, ktorý bol o "živote, živôtiku každodennom", o snoch, túžbach a spomienkach na časy vtedajšie. Niežeby ľudia naliehali..., ale pravdepodobne z impulzívneho popudu autorov sme si vypočuli hneď niekoľko prídavkov. Na záver neostalo nič iné, len potlesk, zážitky a občerstvenie. Dobre nám to na(za, pre) varili.    Korduláková Katarína


 


 


Smutná anekdota o večeri v AF café


Postrehy dvoch neokresaných žurnalistiek


Sedíme na zemi. Kapitalistický svet nám dovoľuje objednať si kávu už vo veku 15 rokov. Objednávame si ju. Balansujeme. Preskakujeme pár stoličiek a dostávame sa k svojmu vyhriatemu miestečku - späť na zem. Kýva nám Dušan Dušek. Kultúra začína. • beseda sa točí okolo smutných anekdot, smutných balád a smutnej cesty Pavla Vilikovského do Žiliny


• pri piesni Zuzky Homolovej sa traja mladí delikventi bavia ako malé deti v škole. To je nehorázne, čo je to s dnešnou mládežou?


• "...mal som potrebu prihovoriť sa ľudom, ktorí ma pravdepodobne nečítajú." (Pavel Vilikovský o svojej novej knihe Čarovný papagáj a iné gýče)


• ,,...neviem, či si niekto pri pohľade na mňa pomyslí, že vyzerám ako nabitý energiou." (Pavel Vilikovský o svojej osobe)


• "...ja som bol sfetovaný už len z toho, ako sa tešia." (Dušan Bušo Dušek o svojich drogových radovánkach na festivale Pohoda)


• "No ja som bol raz vo svojom živote na futbale a z piatich gólov som nevidel ani jeden. To nie je pre mňa.To tam tak rýchlo lieta a kým si ja uvedomím...." (zážitky Pavla Vilikovského z futbalu, ktoré vlastne nezažil)


• "...pútavé pozeranie sa na niekoho, kto celý deň leží na gauči a suší si vlasy." "To, že moderátor kričí, až mu navierajú žily na krku, ešte neznamená, že je to napínavá show." (Dado Nagy o reality shows) VÝBER Z TVORBY Tomáš Janovic bol natoľko aktívny, že na každú položenú otázku, nehľadiac na kontext, citoval jednu zo svojich smutných anekdot. No a nám sa zase natoľko páčili, že sme ich spísali.


•Mladí sa boja hovoriť srdce, radšej hovoria riť. A potom sa čudujú, že ich život najskôr nakope do srdca a až potom do riti.


•V totalite sa aj sólové piesne musia spievať zborovo.


•Na významné svinstvá sa používajú bezvýznamné svine. Áno, súhlasíme. S celým večerom.      (ds, zh)


 


Prezývku má takmer ako Bush


Rozhovor s Dušanom Dušekom


Čo si myslíte o tom, že takúto dôležitú úlohu, zachytiť atmosféru ŽLF, zverili do rúk mladým študentom - tzv. žurnalistickým zelenáčom? Mne sa to zdá veľmi dobrý nápad. Konečne to bude o niečom inom ako tie suché články. Očakávam, že to bude riadne strelené.(Naša reakcia: tak to sa potom obrátime na vás, keď nám vynadajú.)Povedzte, že máte odo mňa plné právo na to, aby to bolo akokoľvek bláznivé.


Stretli ste sa za totality s cenzúrou? Pokiaľ ide o knižky, tak sem-tam mi vyhodili nejakú poviedku. Horšie to bolo s filmami. Konkrétne s filmom "Ja milujem, ty miluješ".Osem rokov bol v trezore. Nechceli ho púšťať. Vraj ľudia, čo tam hrajú, sú škaredí a že je to bezvýchodiskové a smutné.


Mali ste v mladosti alebo ešte ako dieťa nejakú prezývku? Áno, ja som mal prezývku takmer ako americký prezident, len ešte tam bolo o. Volali ma Bušo. My sme mali vtedy takú módu. Paľo bol Pačo, Julo - Žulo, Kubo - Kubčo. A ešte, kto tam bol?..Kiko! Dlho som to nepoužíval, no moja žena mi ešte občas povie Bušo.


A čo vy a drogy za mlada? Prípadne teraz. Dnes nefajčím ani nepijem. Som naozaj rád, že som prestal fajčiť. Nepijem, aj keď by som si občas vypil pre náladu, ale je mi z toho zle. Myslím si, že alkohol v malom množstve je pozitívny. Horšie sú drogy, ktoré siahnu aj na život. Z toho mi je smutno.


A čo mäkké drogy? Marihuanu som vyskúšal raz v živote, už ako dospelý. Bol to zvláštny pocit, ktorý sa mi už nikdy viac nežiadalo skúsiť. Mal som pocit, že sa mi moje konanie vymyká z rúk. Chcel som to skúsiť, tak som to tak laboratórne otestoval.


A opili ste sa niekedy tak, že fakt? Určite som sa opil! Hlavne, keď som bol mladý a nebolo to nič príjemné. Hlavne na druhý deň.


Prečo chémia? (Dušan Dušek vyštudoval strednú aj vysokú školu so zameraním na tento veľmi zaujímavý predmet) To bol taký nerozvážny krok mladosti (smiech). Ale vtedy sa mi to páčilo.      Danka Sidorová, Zuzka Hlávková


 


 


Knihy si našli nových majiteľov


Bol obyčajný jesenný piatok. Obloha zamračená, studený, neodbytný vietor poháňal ľudí kráčajúcich so sklonenými hlavami. Mnohí z nich ani netušili o práve prebiehajúcom literárnom festivale. Preto ich prekvapila nenápadná skupinka členov občianskeho združenia Truc sphérique stojacich uprostred Mariánskeho námestia. Pred nimi bolo rozložených zopár stolov so starými ošúchanými knihami. Takto vyzeral Knižný blší trh. Spočiatku som bola zaskočená jednoduchosťou podujatia, ktoré v programe Žilinského literárneho festivalu vyzeralo priam veľkolepo. No už po pár minútach nemalý počet Žilinčanov veľmi živo sa zaujímajúcich o ponúkané tituly potvrdil staré známe porekadlo, že nezáleží na kvantite, ale na kvalite. Množstvo potencionálnych kupcov si organizátori zabezpečili aj iným, veľmi originálnym spôsobom. Veď koho by nezaujal prednes poézie či prózy znejúci ulicami mesta? Jedným z recitátorov bol Jozef Dado Nagy, ktorý sa náhodou pristavil a predniesol osobitú, rytmickú báseň z vlastnej tvorby. Kto nemal čas zastaviť sa, mohol si básničky, vytvorené počas workshopu Campus, zobrať domov vo forme "novín", ktoré rozdával Robo Blaško a jeho priatelia zo Stanice Žilina - Záriečie.      Lucia Huboňová

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 711
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 280
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 542
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 877
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 201
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 027
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 790
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 861
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 002
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 634
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 425
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 033
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 436
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 226
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 002
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 634
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 425
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 033
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 436
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 361
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 226
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu