Nástroj, ktorý ovplyvnil ľudové piesne

Fujara je typickým slovenským hudobným nástrojom. Niečo také sa vraj nedá nájsť nikde inde na svete. "Tónové rozpätie fujary ju predurčilo k tomu, že sa na nej niektoré melódie nedajú zahrať, a tak museli piesne vznikať podľa jej rozsahu a možností," hovorí Roman Bienik, výrobca fujár a interpret. V nedeľu 16. októbra viedol v priestoroch Makovického domu v Žiline workshop, kde záujemcom o výrobu fujár a píšťaliek odhaľoval svoje skúsenosti a tajomstvá. Niet pochýb o tom, že výroba akéhokoľvek akustického hudobného nástroja je hotová veda. "Veľmi záleží na materiáli. Do úvahy treba brať vlastnosti dreva. Takisto sa treba naučiť merať na desatiny milimetra. To je asi to najdôležitejšie." Ak ste sa rozhodli, že začnete s výrobou fujár, musíte mať kvalitné nástroje a obrovskú trpezlivosť. Musíte sa "presekať" cez prvých 30 až 40 nástrojov. Až potom nadobudnete určité technické zručnosti. "V našom prostredí sa fujary najčastejšie vyrábajú z bazového dreva. Nie je to však podmienkou. Bazy je pomerne dosť a dobre sa s ňou pracuje. Pokojne sa vyrovná agátovému, či tisovému drevu," pripomenul Roman Bienik. Na tvorivom stretnutí sa nehovorilo len o fujarách. Zišlo sa tu aj niekoľko výrobcov tradičných píšťaliek. Na Slovensku je ich vraj až okolo 160 druhov. Mnohí účastníci priniesli so sebou svoje výrobky, aby ich porovnali s inými, prípadne získali užitočné rady a podnety. Najdôležitejším faktorom pri výrobe, či už fujár, alebo píšťaliek, je čas. Tvorca sa nesmie v nijakom prípade ponáhľať. Môže sa to potom prejaviť na zvuku nástroja. Každý z nich potrebuje svoj čas. Trpezlivosť sa vynahradí na tóne, ako aj na vzhľade. Niektoré fujary, ale aj píšťalky už na pohľad pôsobia ako umelecké diela.