Žilina - Mestský úrad v Žiline si pri presadzovaní svojich zámerov nekladie žiadne zábrany. Svedčí o tom stanovisko, ktoré poslal Ministerstvu životného prostredia vedúci oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku Eugen Kozáček ako reakciu na "petíciu proti výstavbe najvyššej budovy v Žiline na mieste amfiteátra". Na ministerstve si navyše stanovisko mestského úradu nikto nevyžiadal. Ministerstvo sa malo vyjadriť k vplyvu plánovanej výstavby mrakodrapu na Bôriku na životné prostredie. Nielen na základe tohto listu sa však rozhodli, že: "Navrhovaná činnosť, Obytný súbor Žilina - Amfiteáter, uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať." Podľa architektov Ladislava Rožánka a Pavla Kropitza je však stanovisko, ktoré podpísal Eugen Kozáček, plné lží a poloprávd. "Chceli by sme zdôrazniť, že ide už o notoricky sa opakujúcu situáciu, s tými istými aktérmi," tvrdí v liste Kozáček. "Omyl a zavádzanie. Petícia je dielom dotknutých občanov Bôrika, ich práva v zmysle zákona o petičnom práve a nie iných "notorických" sťažovateľov," reagujú Rožánek a Kropitz. V stanovisku sa ďalej uvádza, že "zásah do urbanizmu mesta bol v tomto prípade už potrebný, pokiaľ sme sa ďalej nechceli pozerať na rozpadajúci sa areál dávno nevyužívaného letného kina a amfiteátra vystaveného vandalstvu bezdomovcov." Rožánek a Kropitz hovoria: "Letné kino bolo využívané ešte v roku 2003. Potom sa cieľavedome nechalo zdevastovať a odpredať smutne známym spôsobom. Je to ďalšie klamstvo." Azda najviac architektov pobúrili tvrdenia o vplyve stavby na životné prostredie. Kozáček píše: "Tvrdenia o zhoršení životného prostredia sú nepodložené a sú skôr tendenčným zneužívaním pojmov. Od začiatku sa problematika rieši komplexne, dopravná situácia sa rieši v komplexe s pripravovanou rekonštrukciou parku a dôjde k jej zlepšeniu odstránením bodových závad, realizáciou úprav existujúcich komunikácií a novou dopravnou organizáciou územia." Architekti to považujú za lož. "Ani v EIA (vyhodnotenie vplyvov na životné prostredie), ani v dokumentácií pre územné rozhodnutie nebolo dopravné riešenie urobené dostatočne." Eugen Kozáček ďalej pokračuje: "K výrubu drevín dôjde. Značné percento vzrastlých drevín je však napadnutých drevokaznými hubami a podkôrnym hmyzom - lokalita sa stala ohniskom nákazy, ktoré musí byť odstránené aj keby sa nerealizovala výstavba. Väčšina stromov má nulovú spoločenskú hodnotu." Takéto tvrdenie podľa Rožánka a Kropitza neobstojí. "Výrub drevín sa vykonal bez dendrologického prieskumu, tvrdenie o napadnutých stromoch drevokaznými hubami a podkôrnym hmyzom je účelovo vymyslené. "Choré stromy" neboli označené, výrub nebol urobený vo vegetačnom kľude, ale v plnej vegetácií neobvykle vysokým pracovným tempom. Prečo tam nevykonávali postupné prebierky, prečo podľa terajšieho tvrdenia až práve teraz sa lokalita stala ohniskom nákazy?" Navyše bol podľa nich porušený zákon o ochrane prírody, pretože orgány musia pri povoľovaní stavieb vo veci výrubu stromov počkať na rozhodnutie orgánu ochrany prírody. Ďalej konštatujú, aby sa predišlo situácii, že bude vydaný súhlas na výrub stromov, ale je potrebné uviesť nasledovnú podmienku: Výrub sa uskutoční po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia. Poslednou vecou, ktorá architektov rozhorčila, je tvrdenie: "Celý zámer je v súlade so zámermi územného plánu mesta a s koncepciou rozvoja mesta, ktorej novú dynamiku priniesol hlavne vstup strategického investora do územia." "Klamstvo! Územný plán sídelného útvaru mesta Žilina, ktorý je doteraz platný, uvažoval v tejto zóne s občianskou vybavenosťou - šport, kultúra, oddych a nie bývanie vo vežiaku a dvoch osempodlažných obytných domoch, bez potrebného ďalšieho vybavenia," reagujú na záver pobúrení architekti Ladislav Rožánek a Pavel Kropitz.