Nielen zbiera, ale im aj rozumie. „Keď som mal dvanásť rokov, otec mi kúpil na ryby klobúk. Na svojom klobúku mal štyri odznaky. Dva z nich som si preložil na svoj, čo ho veľmi nahnevalo. Tak som si ich na druhý deň zo školy od kamarátov priniesol tristo. Vtedy odznaky zbieral každý chlapec. Za minulého režimu si ich dávali robiť všetky organizácie,“ hovorí zberateľ. Aj preto je v nich dnes nekonečná rozmanitosť a každý zberateľ sa nevyhnutne musí špecializovať na nejakú oblasť. „Ja mám odznaky z celého sveta s rôznymi námetmi. Podnikové, športové kluby, obecné erby, kúpele, politické strany, vojenské, rybárske, hubárske, včelárske, červeného kríža a podobne. Niektorých bolo vydaných veľa a iných len niekoľko exemplárov. Napríklad taký Chemosvit spravil sériu so 160 druhmi,“ vyratúva. Ak chce mať zberateľ kompletnú zbierku, musí preštudovať hŕbu literatúry a katalógov. Juraj vlastní však aj veľa takých odznakov, na ktorých nevie vypátrať, čo znázorňujú. Svoje exempláre má v rozmeroch od desať centimetrov po polcentimetrový miniodzačik v tvare funkčného ložiska. Vyrobené sú väčšinou z kovu, ale i z plastu, dreva, či sadry. Upínanie majú jednou alebo dvomi ihlicami, sponkou, zatváracím špendlíkom a najnovšie „pinckou“. Najstaršie odznaky má aj vyše storočné. Nevyhnutnou pomôckou mu je dobrá lupa, klieštiky na vyrovnávanie ihlíc a podložky na umiestnenie odznakov. Táto záľuba učí systému a rozširuje okruh vedomostí. Juraj, ako správny zberateľ, nenechá bez povšimnutia ani ten najbežnejší a najobyčajnejší odznak. Cení si každý a najvzácnejší je pre neho vždy ten, ktorý práve zháňa.
Autor: ms