Článok pokračuje pod video reklamou
Chodila ešte do maďarskej školy. Vydala sa ako 26-ročná za Eugena Matušeka. Žili spolu 45 rokov, ale už 15 rokov je vdovou. Po svadbe bývali u manželových rodičov, kde si postavili namiesto drevenice murovaný domček. „Moja mama sa dožila vyše osemdesiat a otec vyše šesťdesiat rokov. Bol v Amerike, nakúpil tu role a my sme na nich museli robiť. Neskôr som robila vyše dvadsať rokov u nás na družstve. Kŕmila som prasatá a dojila kravy. Stará som už, pamätám si ešte aj na to, keď do našej dediny prileteli v roku 1915 prvý raz bociany. Sedeli na streche a ľudia nevedeli, čo sú to za vtáky. Odvtedy sú tu každý rok. Najhoršie spomienky mám na vojny. Schovávali sme sa a vojaci nám pobrali, čo mohli,“ spomína si.
Babke Matuškovej už zdravie neslúži tak, ako by chcela. Po viacerých zlomeninách chodí už len pomaly. Celé dni je doma, počúva omše z rádia a teší sa zo svojho potomstva. Z piatich detí jej zostali tri a od nich má deväť vnukov a sedemnásť pravnukov.
