„Búdkatí“, aj „bez búdky“, začali vystrkovať rožky. Vonku je počasíčko, aké si slimáky predstavujú. Cez leto bolo iba pár dní slnečno a poväčšine pršalo, takže sa nevysušovali a na voľný pohyb po krajine im nebolo teplo. „Za normálnych okolností sú v lete slimáky aktívne zavčas rána, za rosy a na večer, keď sa ochladí. Tým, že je vlhko celý deň, slimáky sú viditeľné na každom kroku,“ hovorí zoologička Ivana Labudíková zo Správy Národného parku Malá Fatra vo Varíne. Ako nám ďalej povedala, nadmerné rozmnoženie sa týka iba invázneho druhu slizniaka, ktorý robí najväčšie starosti záhradkárom. Slimák, ktorý k nám prišiel z juhu, útočí na úrodu vo veľkom množstve. „Ľudia ho už dobre poznajú. Slimák nemá búdku a je hrdzavohnedej farby. Často je viditeľný po daždi na cestách. Na Slovensku sa prirodzene nevyskytoval, v poslednej dobe sa začína veľmi rýchlo šíriť. Nemá prirodzeného predátora a je konkurentom pre naše druhy slimákov. Je uspôsobený na rastlinnú potravu a rýchlo sa rozmnožuje.“ Bariéry proti slimákom nie sú veľmi účinné. Okrem chemikálií neexistuje spôsob, ako ich zastaviť. Vďaka svojej slizovej vrstve a pomalému pohybu sa dostanú všade, kde chcú.