„Keď s tým človek raz začne, už nevie prestať,“ hovorí o svojej zberateľskej vášni 71-ročný Martin Majtán z Rajeckých Teplíc. Vo svojej zbierke má dnes už 524 tanierov.
Kedy ste začali zbierať taniere?
Asi pred päťdesiatimi rokmi. Prvý tanier mi priniesla moja mama z Tunisu. Už som bol vtedy ženatý a mojej manželke sa táto záľuba tiež páčila. Dnes mám taniermi a tanierikmi rôznych veľkostí obložené všetky steny dvoch veľkých izieb. Zavesené sú na klinčekoch upevnené špeciálnymi držiakmi. Za život som ich už trikrát dal všetky dole a oprášil.
Koľko ich už máte?
Najskôr som si taniere čísloval. Ale keď sa mi niektorý rozbil, už mi to nesúhlasilo. Niekedy ma vystrašia, keď sa v noci nejaký zo steny uvoľní a pri páde rozbije aj ďalšie tri. Ak sa dá, zlepím ich. Vediem si aj evidenciu – na každom mám zozadu poznačené, kedy a odkiaľ som ho získal. Ale koľkokrát ich počítam, toľko výsledkov napočítam. Najčastejšie mi vychádza číslo 524.
Ako ste sa dostali k toľkým tanierom?
Niektoré som si kúpil ako suvenír na výletoch. Najdrahší vo Viedni ma stál 1500 korún. Veľa ich mám od známych z klubu esperantistov. Dostali sa takto ku mne až z Nemecka, Poľska, Grécka, Ruska, či Vatikánu. Na každé okrúhle narodeniny dostanem od rodiny tanier s príslušným číslom. Najstarší mám od kamaráta Vinca Barteka z Fačkova. Mal ho ešte po starých rodičoch. Viaceré taniere mi priniesol zo svojich ciest dekan Danihel, keď som robil v našom kostole kostolníka.
Z čoho sú vaše taniere vyrobené a čo zobrazujú?
Sú na nich rôzne ornamenty alebo prírodné, či náboženské motívy. Na jednom je text z koránu, doniesla mi ho známa esperantistka až z Afriky. Niektoré tvoria celé série. Mám tanier aj s funkčnými hodinami. Vyrobené sú väčšinou z keramiky, ale mám aj drevené, plechové, zo sadry, ale i z cesta. Každý kus má svoj osud, každý mi niekoho pripomína. Často si tu len tak sadnem a pozerám po nich. Vezmem si tanier do rúk a pritom sa mi vybavujú spomienky na ľudí. Niektorí už ani nežijú, ako aj moja dobrá manželka. Zbierali sme tie taniere spolu, a tak pri nich na ňu ticho spomínam.
