KOLÁROVICE. Najtragickejšiu nehodu na slovenských cestách by najradšej každý vytesnil z pamäti. Po tridsiatich rokov od havárie českého autobusu v Kolároviciach pri Bytči, pri ktorej zahynulo sedemnásť ľudí, sa pozostalí zmierili s tragédiou, svedkovia ťažšie lovia v spomienkach a detaily hroznej havárie vyprchávajú.
Kedysi chodili na miesto nehody uctiť si pamiatku svojich blízkych a spolupracovníkov skupiny ľudí z Pardubíc, dnes už len občas niekto zanechá kvietok pri pamätnej tabuli umiestnenej na budove kultúrneho domu v časti Kolárovice – Čiakov.
6. júla 1995 smerovala skupina z českej firmy Modelárna Nemošice na výlet na Slovensko. Krátko na to, ako prešli hranicou, sa na horskom priechode Makov dostala ich Karosa do problémov.
Zlyhali brzdy
Vyšetrovanie ukázalo, že na prudkom klesaní z kopca Javorník na ceste prvej triedy vodič jazdil s nevhodne zaradeným prevodovým stupňom. Intenzívne brzdil, no brzdy prestali reagovať.
V strachu a bezmocnosti sa plný autobus ešte rútil štyri až päť kilometrov po serpentínach. Vozidlo naberalo rýchlosť. Keď ho vodič v asi stokilometrovej rýchlosti nedokázal udržať na ceste a videl pred sebou ľavú a hneď pravú zákrutu, rozhodol sa nájsť únikovú cestu. No ukázalo sa, že to nebolo vhodné miesto na zabrzdenie niekoľkotonového stroja.
Karosu nasmeroval v obývanej časti Čiakov medzi garáž a múrik na okraji zákruty. Zdalo sa mu, že pred ním je voľný priestor, na ktorom by mohol autobus zastaviť. Netušil, že to namieril priamo do rokliny.
Autobus letel asi dvadsať metrov nad priepasťou a čelne narazil do protiľahlého svahu asi 15 metrov pod úrovňou cesty. Náraz vytrhával sedadlá, cestujúcich vymrštila prudká sila dopredu.
Za Slotu prišla Žilina o halu. Ikonická Korytnačka má dnes nového majiteľa a nejasný osud Čítajte Veľká záchranná akcia
Šestnásti účastníci zájazdu zomreli na mieste, osem žien, päť mužov a tri deti. Jedna osoba podľahla zraneniam v nemocnici. Na mieste nehody zostalo okrem mŕtvych množstvo ťažko zranených. Začal sa boj o ich záchranu.
Prví lekári boli na mieste nehody asi 15 minút po ohlásení. Na záchrane sa sa podieľala asi stovka ľudí. Lekári, zdravotné sestry, dva záchranné systémy Slovakia Alfa zo Žiliny a Považskej Bystrice, prišli vojaci Pluku civilnej ochrany zo Žiliny, požiarnici a policajti. Zapojili sa aj dvaja lekári, ktorí prechádzali okolo miesta len náhodou i obyvatelia Kolárovíc.
Keď sa vtedajší starosta Ján Dvorák dozvedel o rozsahu katastrofy, vedel, že v prvom rade treba zabezpečiť ľudí, ktorí budú pomáhať.
„Keď mi zavolali, čo sa stalo, rýchlo som sadol do auta, zastavil som sa v bufete pre chlapov, hovorím im, poďte rýchlo pomáhať, stala sa strašná nehoda. Na dva razy som ich viezol, aby sme pomáhali pri záchranných prácach. Autobus bol dole v rokline, zranených bolo treba vynášať hore do kopca k sanitke. Bolo to hrozitánske. Videl som zomierať aj deti,“ loví v pamäti spomienky na tragické popoludnie.
Striekalo šampanské, lietali zlaté konfety. Štiavnik sa do šiestej ligy vracia po siedmich rokoch Čítajte Nemocnice urobili dobrú robotu
Zranených odvážalo pätnásť sanitiek zo Žiliny a Bytče, dve sanitky z považskobystrickej nemocnice a vrtuľník Leteckej záchrannej služby. Policajti riadili všetky križovatky, ktorými prechádzali sanitky s ranenými od miesta nehody po nemocnicu.
Približne 40 minút po nehode všetci zranení smerovali do nemocničného ošetrenia do Žiliny a Považskej Bystrice.
Doktor Juraj Popluhár v osudný deň nastupoval v žilinskej nemocnici do pohotovostnej služby traumatologického oddelenia. Keď do zdravotníckeho zariadenia prišla správa o nešťastí, ako námestník riaditeľa nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť aktivizoval traumatologický plán. Podľa plánu potom triedili ranených.
„Bol som prekvapený nasadením zdravotníkov. Každý si plnil pridelené úlohy, hoci sa s podobnou situáciou ešte mnohí nestretli. Otvorili sme všetky operačné sály a tímy do rána zranených operovali,“ vracia sa k osudnému dňu v súčasnosti primár oddelenia pediatrickej ortopédie a spondylochirurgie.
