ŽILINA. Po práci si rád zahral futbal či hokej, išiel si zapoľovať alebo k vode na rybačku. Dnes sa dokáže venovať už len tej. Žilinčan Milan Michulek je totiž odkázaný na invalidný vozík. Život sa mu zmenil zo dňa na deň pred dvoma rokmi. Nečakane. Začalo to pociťovaním bolesti v nohách, čo prešlo až k boju o vlastný život.
V súčasnosti sa snaží veriť aj v poslednú šancu na zlepšenie. Bude však drahá. Aby zvládol pokryť náklady spojené s ochorením, o pomoc prosí verejnosť prostredníctvom zbierky. Bez podpory by sa cítil bezradný ešte viac.
Príčinu sa nedozvedel
Hoci sa príčinu jeho ťažkostí snažili riešiť lekári naprieč viacerými nemocnicami, Milan ju stále nepozná. Zatiaľ okrem iného bojuje s ťažkou diagnózou – zápalom miechy.
Jeho zdravotný stav sa začal zhoršovať v októbri 2023. V priebehu pár dní mal pocit, akoby svoje nohy nedokázal riadne ovládať. „Nevedel som, čo sa deje, a tak mi lekár na pohotovosti nasadil lieky a poslal ma domov. Ďalší deň ráno som už nevstal z postele, ale padol na zem,“ hovorí. Nohy ho prestali poslúchať úplne.
Po množstve vyšetrení a odberov mu diagnostikovali takzvanú transverzálnu myelitídu. Ide o zápal miechy s ochrnutím dolnej časti tela.
V okrese im nadávali, dnes sú rešpektovaní. Bytča píše pekný príbeh, na Slovensku je unikátom Čítajte „Nasadili mi imunoglobulínovú liečbu podporenú silnými dávkami kortikoidov. Zhruba po troch týždňoch som spravil prvé kroky, na to však prišiel deň, kedy moje nohy opäť stŕpli, znehybneli a následné CT vyšetrenie ukázalo, že sa zápal obnovil spolu s opuchom a odvtedy sú moje nohy nehybné.“
Opäť mu dali antibiotiká a kortikoidy. Pre obrovské bolesti v krížovej oblasti mu obmedzili rehabilitácie. Stŕpnutie začalo postupovať smerom nahor k bedrám. Ako ale Milan dodáva, ložisko zápalu a jeho príčinu sa zistiť nepodarilo.
No lôžku strávil takmer rok
Lekári sa okolnosti neustáleho zápalu snažili vypátrať ďalej. „Pre zvýšené hodnoty onkomarkerov mali lekári podozrenie na nádor na hrubom čreve, ktorý sa kolonoskopiou vylúčil. Pre rozsiahlu trombózu som bol preložený na JISku, kde lekári doslova bojovali o môj život. Na JISKE som strávil mesiac nehybne ležiaci na prístrojoch a v obrovských bolestiach.“
Podstúpil vyšetrenie v poradí v tretej nemocnici, ktoré opäť potvrdilo progresujúci zápal miechy. V zúboženom stave ho previezli späť na pôvodné neurologické oddelenie, kde mu navrhli poslednú možnú liečbu na potlačenie zápalu – chemoterapiu.
„Boli mi podané dve dávky Endoxanu a zhruba po troch týždňoch od chemoterapie MR vyšetrenie ukázalo zápal miechy bezo zmien,“ pokračuje s tým, že ho preložili na oddelenie dlhodobo chorých ako pacienta s chronickým zápalom bez zistenia príčiny. Takmer rok bol pripútaný na lôžko. Potom sa zazdalo, že by sa karta mohla obrátiť.
Prišla ďalšia rana
„Takmer dva mesiace som rehabilitoval v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Hneď na druhý deň ma posadili na invalidný vozík a bol som neskutočne šťastný, že po dlhých a náročných mesiacoch môžem ísť von a dýchať čerstvý vzduch. Na liečení som pravidelne cvičil a spevňoval vrchnú časť tela a pomaly naberal silu v rukách.“
Prišla však ďalšia rana. Na MR vyšetrení sa ukázal nález. Objavili u neho spondylodiscitídu, teda zápal stavcov spôsobený infekciou. Milanov stav je aktuálne vážny a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť.
Ďalšie nákupné centrum v Žiline. Na Kragujevskej budujú nové obchody i cestu s kruhovou križovatkou Čítajte „Môj pohyb je veľmi obmedzený, potrebujem neustálu opateru a pomoc so základnými potrebami. Nemám bezbariérový prístup do bytu ani špeciálne upravený automobil. Všetko zvládam s pomocou mojej priateľky, ktorá sa o mňa stará,“ popisuje bojovný Žilinčan.
Pohybuje sa iba pomocou invalidného vozíka, nohy máva naďalej stŕpnuté a nehybné. Okrem toho trpí inkontinenciou moču i stolice.
„Aby toho nebolo málo, časté presuny z postele na vozík, po schodoch, z vozíka do auta si vybrali svoju daň a malé odreniny na nohách sa premenili na niekoľkopočetné dekubity. Som diabetik a každá rana sa hojí veľmi pomaly.“
Prišiel o riadny príjem
Dlhotrvajúca liečba ho navyše obrala o príjem a okrem zdravotných problémov ho trápia aj finančné. Len vďaka podpore blízkych mohol v septembri rehabilitovať v špeciálnom zariadení pre vozičkárov v Pezinku.
„Môj boj sa zďaleka nekončí a budem potrebovať pravidelné neuro-rehabilitácie, špecializované pomôcky, lieky a terapie, aby som naspäť získal to, čo mi vážna diagnóza vzala,“ hovorí s tým, že náklady vychádzajú na tisícky eur.
Plnohodnotne dokonca nemôže pracovať ani jeho priateľka. Žijú z opatrovateľského príspevku, invalidný dôchodok mu nedosiahne ani na celých 280 eur. Len výdavky na byt majú pritom tristoeurové.
„Bez pomoci nebudem môcť pokračovať v liečbe a absolvovať ďalšie rehabilitácie, ktoré mi dávajú nádej, že sa opäť postavím na nohy. Čas beží veľmi rýchlo a nechcem viac nečinne čakať. Kvôli rozsiahlej trombóze a dekubitom nemôžem absolvovať rehabilitačné pobyty v kúpeľoch, moja nádej je v súkromnom špecializovanom centre pre vozičkárov v Pezinku,“ hovorí o možnosti, ktorú zdravotná poisťovňa neprepláca.
Rušňovodičkou je tri roky, spomína na ťažšie začiatky: Videla som, že si človek ľahol na koľajnice Čítajte „Ľudia na Slovensku sami nemajú riadne z čoho žiť, ale som vďačný za každý príspevok od darcu,“ hovorí o zbierke, kde je aktuálne vyzbieraných osemtisíc eur z cieľových tridsať. Do ukončenia zostáva pár dní. Milan pritom dúfa, že peniaze mu vystačia dovtedy, kým sa znova postaví na nohy.
„Už dvadsiaty mesiac som takto, obnova nervov a všetko okolo toho dlho trvá. S pribúdajúcim časom je to čoraz ťažšie, mám pred sebou ešte dlhú cestu.“
