NARVA. Pred rusko-estónskym hraničným priechodom v meste Narva sa tiahne niekoľko stometrový rad ľudí, ktorí sa chcú dostať cez hraničnú kontrolu do Ruska. Jeden z mála hraničných priechodov medzi západnou Európou a Ruskom spája asi 50-tisícovú Narvu na severozápade Estónska a ruský Ivangorod s ani nie desaťtisíc obyvateľmi.
Skupina ľudí vystúpi z autobusu na parkovisku priamo pred hraničnou budovou. Rusi autobusy ani autá už rok a pol na svoju stranu nepúšťajú. S kuframi sa postavia na koniec radu a budú dúfať, že sa na druhý breh dostanú ešte v ten istý deň.
Čaká sa priemerne 10 až 15 hodín. Ak sa na rad nedostanú do jedenástej v noci, keď to služba na hranici zabalí, cestujúci strávia noc pod holým nebom.
Sú medzi nimi turisti, no najmä zástupcovia početnej ruskej menšiny, ktorá od čias Sovietskeho zväzu žije v Estónsku a s Ruskom ju spájajú rôzne vzťahy.
Dôsledné kontroly zo strany Estóncov
Odhadom štyridsiatnik oblieka svoje dve dievčatá do pršiplášťov. V Estónsku prší každú chvíľu a je takmer isté, že počas čakania v rade zmoknú. Vysvitne, že je to Nemec, ktorý má manželku pôvodom z Ruska.
Tvrdí, že v Rusku bol niekoľkokrát, ale taký rad nezažil. „Keď som prišiel po prvýkrát, stačilo ukázať pas, preskenovali batožinu, netrvalo to ani päť minút. Dnes estónski policajti skúmajú všetko, a súvislí to so sankciami. Luxusný tovar za viac ako 300 eur, eurobankovky, zlaté mince, čokoľvek. Máme tu malé deti, kompletne zmokli je to hrozné,“ snaží sa napriek nepohode tlmiť emócie.
Svoje skúseností s hraničným priechodom si vymieňa s Rusom Andrejom. Ten sa narodil a vyrástol v Estónsku, ale presťahoval sa do Petrohradu. Jeho mama zostala v Narve a každý mesiac ju navštevuje. Poukazuje na to, že jeho rekord prechodu cez ostro stráženú hranicu je 40 sekúnd, teraz je nastavený na minimálne desaťhodinové pomalé posúvanie v rade.
Na otázku, čomu pripisuje takéto podrobné kontroly, len stroho a tlmeným hlasom skonštatuje. „Príčinou je rok 2022.“

O rok päť percent na obranné výdavky
Rusko-estónske vzťahy sú po invázii na Ukrajine napäté. Až 76 percent Estóncov má strach z použitia jadrových zbraní a 67 percent sa obáva snahy Ruska o obnovenie vplyvu v susedných krajinách.
Ekonomicky najrozvinutejšia pobaltská krajina, ktorá má s Ruskom spoločnú viac ako 300 kilometrov dlhú hranicu a sovietsku minulosť, vníma bezpečnostnú situáciu vo východnej Európe citlivejšie, ako iné štáty. Vláda v posledných rokoch výrazne posilňuje svoju obranyschopnosť – investuje do zbrojenia, buduje obranné línie a zároveň reformuje vojenskú službu.
V Estónsku je vojenská služba povinná pre všetkých zdravých mužov vo veku od 18 do 27 rokov. Ženy sa môžu do služby zapojiť dobrovoľne. Armáda tak disponuje približne 4-tisíc aktívnymi vojakmi a viac ako 37-tisíc príslušníkmi záloh.
Na budúci rok bude malá pobaltská krajina prvou spomedzi členských štátov Severoatlantickej aliancie, ktorej výdavky na obranu presiahnu päťpercentnú úroveň HDP. Pôjde o masívne zvýšenie výdavkov, pretože aktuálne míňa 3,43 percenta, čo je po Poľsku druhá najvyššia úroveň v NATO.
Firmy otáčajú na zbrojárske dodávky
Podľa Siima Kangura z Estónskej asociácie obranného a leteckého priemyslu, väčšina Estóncov považuje vojenskú agresiu svojho východného suseda za zásadnú hrozbu pre mier a stabilitu. Vo verejnosti panuje zhoda v podpore obrany.
„Najnovšie verejne dostupné údaje pochádzajú z rokov 2023 až 2024 a ukazujú, že 40 percent respondentov súhlasilo s potrebou zvýšiť výdavky na obranu. Dôvera v ozbrojené sily dosahuje 80 percent populácie a 87 percent obyvateľov súhlasí s povinnou vojenskou službou,“ zverejnil niekoľko údajov z prieskumu verejnej mienky.
Na armádne dodávky sa v Estónsku špecializuje stále viac firiem. Len asociácia obranného a leteckého priemyslu dnes združuje 186 členov. Mnohé z týchto firiem podnikajú na civilnom aj vojenskom trhu. Okrem asociácie pôsobí na zbrojárskom trhu klastrové zoskupenie Defence Estonia. Má 30 členov, sú to spoločnosti, ktoré sa armádnym dodávkam venujú aktívne na dennej báze. „Obrat obranného priemyslu v roku 2024 dosiahol 500 miliónov eur, z čoho 350 miliónov tvoril export. Cieľom je do roku 2030 dosiahnuť obrat dve miliardy eur,“ naznačil plány Siim Kangur.

Milióny do kybernetickej bezpečnosti
Estónsko vynakladá obrovské množstvo zdrojov na odrazenie kybernetických útokov pochádzajúcich z Ruska. Útoky pochádzajú podľa slov Martina Hansona z technologickej spoločnosti CR14 jednak zo strany kybernetických zločincov, ktorí cielia najmä na podvody, krádež bitcoinov alebo vydieranie, ale aj od ruských spravodajských služieb, ktorá ide po dátach.