BELÁ, NISEKO. Práca, šport a priatelia ho naprieč svetom posúvajú k novým možnostiam. Dobrodruh z Belej sa tak od predajcu cez riaditeľa športového domu dostal postupne až do raja lyžiarov.
Na japonský ostrov Hokkaido sa JÁN KÁČER vracia počas zimnej sezóny v role inštruktora. Ako potvrdzuje, v unikátnej destinácii Niseko si rozsiahlu sieť zjazdoviek a dokonalý sneh užíva čoraz viac návštevníkov vrátane Slovákov. Sezónu si pritom vychutnávajú až do mája.
Športu ste sa venovali v korporácii aj v teréne, stíhali ste študovať a zároveň sa vypracovať na inštruktora snežných športov. Skúste nás zorientovať v tejto vašej ceste. Ako ste sa dostali od svojich začiatkov až do lyžiarskeho raja v Japonsku?
Popri vysokej škole som robil v športovom obchode v Žiline ako asistent predaja. Dostal som sa pritom do partie guidov na raftoch, ktorí splavovali rieky Orava a Váh. Tomu som sa začal venovať v lete v rámci brigády. Po univerzite som chcel cestovať, ale plány mi prerušilo zlomené zápästie, preto som si začal hľadať prácu na Slovensku.
Ďalej sa dočítate aj:
- prečo je čoraz populárnejšie Niseko také výnimočné,
- čo si na práci v destinácii zamiloval Ján,
- aké požiadavky je klientom ochotný splniť,
- prečo rozkvitajúci biznis neprospieva domácim,
- či sa na ostrov oplatí ísť Slovákom.
Bol som jedným z prvých zamestnancov siete najväčších športových obchodov na svete a otvoril som prvý obchod na Slovensku v Bratislave ako prevádzkový riaditeľ. Neskôr som otvoril ďalšiu pobočku aj v Banskej Bystrici ako obchodný riaditeľ.
Po troch rokoch som ale v korporácii skončil a odišiel si splniť veľký sen do Nórska, po čom som túžil už dávnejšie.
Jeden kamarát ma do krajiny doviezol, druhý ubytoval, a pomohol mi nájsť si prácu. V reštaurácii na tisícmetrovom útese s lanovkou som zostal robiť štyri letné sezóny. Keďže ide pre mňa o jedno z najkrajších miest na svete pre paragliding, začal som aj s lietaním.
Krajina sa mi zapáčila, ale v lete som chcel mať voľno, našiel som si naplno prácu v hoteli, v dedinke sto kilometrov ďalej, kde som zostal jeden a pol roka. Išlo o najlepšie freeride stredisko v Škandinávii, v ktorom som občas pôsobil aj ako inštruktor.
Na Slovensku chceli vyskúšať niečo unikátne. Rodina sládkov šíri z terchovského pivovaru remeslo ďalej Čítajte Nórsko som na jedno leto vymenil za Švajčiarsko a na zimu som plánoval odletieť na Nový Zéland, predĺžiť si leto a využiť pracovné víza, ktoré som dostal.
Nakoniec som ale na Zélande strávil len jeden mesiac v novembri, lebo ma kamaráti stiahli na celú zimu do Japonska, pomôcť im rozbehnúť lyžiarsku školu, ktorú kúpili a na Nový Zéland som sa už nevrátil. Dostal som sa teda k lyžovaniu na „full time“. Teraz mám v Japonsku za sebou už tretiu sezónu.
Slovenská stopa lyžovania v Japonsku je ale špecifická a oveľa dlhšia. Prvý raz ho tam učil ešte v roku 1911 major, ktorý pochádzal z Bratislavy, z vtedajšieho Pressburgu. Vnímate, že by tam slovenskí inštruktori mali nejakú povesť?
Ani nie. Majú sochu majora Lercha v meste aj expozíciu venovanú začiatkom lyžovania v Niseku v miestnom prírodovednom múzeu, ale nič zvláštne, maximálne sa len zamestnanci múzea pousmiali, keď zistili, že som zo Slovenska.
Je inak v destinácii veľa slovenských lyžiarov? Láka ich konkrétne Niseko čoraz viac?
Určite. A stále ich pribúda. Tento rok dokonca Niseko prvýkrát v histórii prekonalo jedenásťmiliónovú návštevnosť. A to od 80. rokov, kedy bola po olympiáde v Sappore (v roku 1972) popularita zimných športov najvyššia. V tom čase bolo návštevníkov zhruba desať miliónov. Teraz som ale prvý raz videl v tejto destinácii v istom momente viac návštevníkov zo západu ako z Ázie.
Celkovo, v Niseku lyžuje už len málo domácich Japoncov, pretože je pre nich drahé. Prichádza tu ale čoraz viac ľudí zo zahraničia vrátane Slovenska, možno aj vďaka akémusi instagramovému trendu. Viac je aj samotných inštruktorov zo Slovenska, ktorí tu majú dobrú šancu sa uchytiť vďaka veľkému dopytu.
Je tento ostrov dokonalou destináciou aj pre nelyžiarov?
Keby som nebol lyžiar, nejdem tam v zime. Ľudia tam okrem svahov nájdu už len horúce kúpele a kopec dobrého jedla. Takmer všetko, celý ostrov Hokkaido, tvoria iba malé dedinky a mestečká, kde sa v zime nič nedeje. Radšej by som ako turista zvolil iné oblasti. Tokio, Osaku, Kjóto, Naru, alebo tropickú Okinawu, kde sú možnosti trávenia času aj v zlom počasí a bez snehu.
Čo všetko drží na ostrove vás?
Mám šťastie na kamarátov. Aj teraz pôjdem na leto robiť do Kanady, kde mám veľa známych a skvelú komunitu. Práve kamarát, šéf z Japonska, mi poslal správu, že jeho priatelia hľadajú guida na kajaky, čo je skvelé. Tieto kontakty a možnosť dôverovať druhým sú dôležité. Aj v Niseku ma držia ľudia.
Okrem toho je úžasné pre lyžiarov. Nasneží tu najviac snehu na svete tej najlepšej kvality. Prašan z Japonska je legendárny a počul o ňom už asi každý nadšenec snežných športov. Oproti zvyšku Japonska má spoľahlivú snehovú pokrývku a oproti našim podmienkam aj relatívne stabilnú zimu. Hoci, ako aj inde vo svete, aj v na Hokkaidó cítiť zmenu klímy a čím ďalej častejšie teplotné extrémy.
