TERCHOVÁ, ŽILINA. Rodina sládkov stála pri zrode terchovského remeselného pivovaru a o jeho napredovanie sa stará už trinásť rokov. Pivu zasvätil život František Hujík aj s dvoma synmi. Stali sa dušou pivovaru Vŕšky.
Ich práca nie je len o ochutnávaní pív. Bežný deň sládkov spočíva v kontrolách, príjme objednaných surovín, účasti pri varení, kontrole fermentácie. Školia a sprevádzajú druhých, no stále sa učia aj oni sami. Pevnú pracovnú dobu nepoznajú, robotou doslova žijú.
S poctivosťou obstáli v čase
Predsa len, na sládkovi stojí v malom pivovare celá výroba, čo je zásadný rozdiel oproti väčším firmám.
„Tie majú až šesť výrobných stredísk, pričom sa jeden človek venuje len jedinej operácii. Zvlášť sa rieši šrotovanie, varenie, chladenie mladiny, kvasenie, filtrácia a napokon aj stáčanie do plechových sudov alebo fľašiek. Náš pivovarník ovláda všetko, je autor celého piva,“ priblížil majstrovstvo remeselného piva František Hujík, ktorý má s jeho varením vyše 50-ročné skúsenosti a patrí k najstarším a stále aktívnym sládkom na Slovensku.
Na trhu sa im aj vďaka Františkovi darí už od samého zrodu podniku, od júna 2012.
„Kým vtedy sa mohol počet takýchto podnikov pohybovať okolo 40, dnes je nás stovka,“ hovorí František Hujík o rozmachu podobných podnikov na Slovensku.
Jeho syn Viliam Hujík je pritom v oblasti priekopníkom. Popri vychýrenej terchovskej značke pomohol rozbehnúť i desiatky ďalších malých pivovarov po celej krajine.
Ďalej sa dočítate aj:
- Ako sa stali zo synov majstri,
- ako dnes vyzerá ich spolupráca,
- prečo sú sládkovia čoraz vzácnejší.
Prvýkrát si z ležiaka, vtedy ešte bytčianskej 12-tky, odpil ako sedemročný. Odvety ho otec ako skúsený odborník začal pomaly do remesla zasväcovať, až sa o pár rokov ocitol aj v samotnom bytčianskom pivovare, kde pôvodne pôsobil aj František.
Viliam mal možnosť vyskúšať si viaceré pozície od varenia piva až po administratívu. V rámci praxe sa pritom venoval aj ďalším slovenským pivovarom.
Svoje vízie mali už zozačiatku
V roku 2012 stál František už pri zrode podniku Vŕšky v Terchovej, kde sa napokon do vedenia dostal aj jeho syn. Už desiaty rok má pod palcom celkovú výrobu a receptúry.

„Keď sme spúšťali terchovský pivovar, aj s pánom Branislavom Kopasom sme si hovorili, že neskončíme len pri výrobe jedného druhu piva, ale vyskúšame niečo na Slovensku neobvyklé. Dnes sme dokonca zrejme jediní z európskych remeselných pivovarov s vlastnou franšízou,“ hovorí Viliam o podniku vo Zvolene.
Ide v poradí o tretí pivovar otvorený pod rovnakou značkou. Prvý rozbehli v spomínanej Terchovej, druhý v Žiline. Kým iné remeselné pivovary majú bežne jednu základnú prevádzku, oni patria k unikátom.
Ako podotkol Viliam, odkedy spustili žilinskú prevádzku, fungujú na plné obrátky.
„Ide v podstate o moje dieťa, kolegov som najskôr viedol a doteraz na nich dohliadam, pričom sa ich stále snažím školiť, všetci sa ale aj po rokoch máme čo učiť. Občas im skočím do remesla, dorobím várku. Vo výrobe sa musíme vedieť nahradiť, ak by jeden z nás vypadol, napríklad pre zdravotný stav,“ hovorí sládok.
Tím posilnil ďalší člen
Práve pri zdravotných problémoch Františka sa remeslu priblížil aj mladší člen rodiny, dnes už zaučený sládok, Martin Hujík.