ŽILINA. Cestu emócií, zmyslu či dotykov zachytila slovami. Ľubomíra Igondová vydala svoju druhú knihu. Spísala lyrizovanú prózu, príbeh o človeku, ktorý vníma svoje bytie ako dar.
Prezentuje tak myšlienky, ktoré sa postupne pokúšala zhmotniť už od svojich štrnástich rokov.
Zvykla si so sebou brávať pero a papier, aby jej nič z vnímania neuniklo. „Keď som si myšlienky prečítala, bola tam kontinuita deja a prežívania, emócia. A tou bola vždy láska. Nielen partnerské milovanie, ale aj láske k prírode, ľudom, ide o úsmevy aj plač. Aj to je prejav lásky,“ hovorí.
Talent majú v rodine
Vtedy ešte netušila, že jej pohľad na svet môže obohatiť viacerých. Po rokoch sa to nadanej rodáčke z Trnového podarilo aj s pomocou syna prostredníctvom kníh.
„Bol som nesmierne nadšený a veľmi som ju v tom podporoval. Tvoril som s ňou, abstrahoval som veci, vatu. Vtedy zmysel ešte viac vychádza navonok a presah s ním. To sú veci, ktoré som trošku koordinoval, potom sa chytila aj ona a začala to cítiť,“ hovorí Marko Igonda, známy slovenský herec. Umenie majú aj podľa slov jeho matky skrátka v rodine. Predošlé generácie ho však do profesie nepretavili.
Najskôr haluškáreň, teraz kontajner. Spor o nepovolenú zástavbu na žilinskom Bulvári graduje Čítajte „Moja rodina vynikala v hudbe, otec hral na mandolínu, brat na gitaru. Boli sme vždy veselá rodina a často sme spievali. Každý mal v sebe zárodok umenia v nejakej tvorbe. Vzhľadom na dobu a potrebu pracovať nemali príliš možností sa tým zaoberať, pretože obdobie bolo iné,“ pokračuje autorka knihy Kráčať je čas života.
Ako dodáva, napriek všetkému boli šťastní. Mali totiž dar rozprávania a preferovali úprimnosť. Odovzdávali si myšlienky a vždy komunikovali. Práve to znamená podľa Igondovej skutočne veľa.
Silu poézie netreba podceniť
Slová pritom dokážu mnohé ovplyvniť aj dnes. „V pokore by som si prial, aby v tejto dobe, kedy je poézia až na okraji spoločnosti, mali ľudia chuť sa na chvíľu zastaviť a dokázali si nielen prečítať tie silné slová, ale ich aj prežiť a v tom poznaní aplikovať do dnešného ťažkého života,“ spomenul Marko.
Podceňovaná nie je len sila poézie, ale ako podotýka autorka, aj samotný význam času. „Ľudia si neuvedomujú, že je darovaný. Opodstatnenie života je zhmotnené časom v každom kroku a nevieme, do kedy ho máme. Netreba ho premárniť,“ hovorí umelkyňa, ktorá vychádza z vlastných skúseností, pádov a bolestí vrátane boja s rakovinou.
„Bez prežitých skúseností by som tak myšlienky nemohla tvoriť, nemohli by sa zrodiť. Sú spojené s bolesťou aj radosťou, ktorá ale človeka neubíja. Vychádzam z Frankla, ktorý povedal, že utrpenie vedie k výkonu.“
Obdivuje ju aj uznávaná herečka
Vnímanie sveta pohľadom Igondovej a nastavenie celej rodiny obdivuje aj uznávaná herečka Anikó Vargová, ktorá pri krste knihy odprezentovala aj pár úryvkov. Ako už v úvode potvrdila, k rodine má blízko. Ich spoločný príbeh sa začal písať ešte pred tridsiatimi rokmi, kedy sa spolu s Markom dostali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave.
Na rozkošných králikoch si zakladajú amatérsky biznis. Problém sa rozrastá, upozorňuje chovateľka Čítajte „Ja tu nie som náhodou, trošku patrím do rodiny Igondových. Jedného dňa ma Marko so silným maďarským prízvukom priviedol do Žiliny. A ja som tu našla rodinu. Láskavú, vrúcnu, veľkorysú rodinu plnú lásky. Zistila som, že šťastie sa dá hľadať, dá sa na ňom pracovať. Treba sa učiť byť radostný. Ja sa to tridsať rokov učím a mám pocit, že touto knihou to viete okúsiť aj vy,“ zhrnula herečka Vargová.
