DLHÉ POLE. K odhaleniu či zviditeľneniu tajomného kríža a jeho okolia sa snažia ľudia prispieť podľa možností. Viacerí pomáhajú pri odkrývaní jeho minulosti a šikovní dlhopoľskí majstri sa najnovšie na mieste postarali o nové schody.
Na ich prácu poukázal Juraj Šerík, miestny drotár, ktorý sa oblasť v dlhopoľskom chotári snaží spopularizovať už od začiatku.
„Peter Ploštica, Milan Ftáčnik a Vlado Belánik sú skromní a pracovití ľudia a urobili to nezištne, vo svojom voľnom čase, pre nás všetkých. Keď tu prídete, nadobudnete pocit, akoby tu tie schody boli súčasťou tohto čarovného, ale zároveň tajomného miesta, odjakživa. Kríž, ktorý dal postaviť Imrich Mičura s manželkou, dnes opäť po mnohých desaťročiach ožíva,“ vyjadruje radosť na sociálnej sieti.
Trasu využívali drotári
Práve cez tú vyvolal i vlnu ohlasov ohľadom pátrania po histórii, vďaka čomu nahliadol aj do širších súvislostí. Viac než 120 rokov starý kríž mal stáť pri ceste smerujúcej do Veľkého Rovného. Hoci nepatrila medzi hlavné obchodné trasy, využívať ju mali pocestní a drotári.
„Aj môj dedko Jakub Šerík po tomto chodníku denne chodil do roboty. Je pravdepodobné, že aj pradedo, drotár Holánik Bakeľ, po nej smeroval až do Poľska,“ spomína.
Na rozkošných králikoch si zakladajú amatérsky biznis. Problém sa rozrastá, upozorňuje chovateľka Čítajte Historikovi Petrovi Šimkovi sa podarilo dostať i k starým mapám. Potvrdzuje, že kríž sa skutočne nachádzal pri ceste spájajúcej spomínané obce. Práve on odhalil aj existenciu osady Jandík, ktorá stála len kúsok nad spomínaným krížom. Zaznamenaná je už na mapách koncom 19. storočia. Dnes je ale na mieste zaniknutej osady už iba les.
Tradujú sa príbehy
Neďaleko neho tečie potôčik, ktorý vraj nikdy nezamŕzal. Dokonca ani v najtuhšej zime. Ide pritom o nepodložené slová ľudí, ktorí čerpajú informácie najmä zo spomienok svojich príbuzných.
„Traduje sa príbeh, že sa raz zdvihla spodná voda, čo zmylo kopec. Vraj sa prepadla aj tamojšia krčma. Podľa povier išlo o Boží trest. Keď bol totiž cirkevný sviatok, v krčme sa tancovalo a pilo,“ hovorí drotár o legende, ktorú vraj v Dlhom Poli uchovávali aj starí a prastarí rodičia.
Zo žijúcich si už ale tamojšiu krčmu nepamätá nikto. A hoci sa názory ľudí rozchádzajú, dodnes sa tejto lokalite hovorí „Krčmárovo“.
Pátra po starých zdrojoch
Šeríkovi sa podarilo dostať aj ku kronike rodu Mičurovcov, v ktorej majú byť zachytené spomienky viažuce sa k danej dobe. Podľa záznamov sa v oblasti kedysi vyberalo mýto. Zostáva však otázne, či pri tejto starodávnej ceste mohla naozaj stáť krčma.
Hoci z obdobia nie sú žiadne cirkevné ani obecné záznamy, v pátraní Šerík pokračuje ďalej. Neskôr by získané informácie v spísanej podobe rád osadil pri starom kríži aj spolu s lavičkami.
Najskôr haluškáreň, teraz kontajner. Spor o nepovolenú zástavbu na žilinskom Bulvári graduje Čítajte
