BYTČA. V centre Bytče sa ukrýva stavba, akú nenájdete nikde inde na Slovensku. Renesančná pamiatka, ktorej múry si pamätajú nielen veľkolepé svadobné hostiny, ale aj dejinné zvraty a obdobia úpadku.
Sobášny palác stojí v susedstve bytčianskeho kaštieľa od roku 1601. Dnes opäť žiari a láka návštevníkov na prehliadku histórie i nevšedné kultúrne zážitky. A hoci bol pôvodne stavaný ako priestor pre svadby dcér grófa Juraja Turza, v súčasnosti sa využíva najmä ako reprezentatívny priestor pre mnohé podujatia.
Bytčiansky Sobášny palác je jednou z najvýznamnejších pamiatok renesančnej architektúry na Slovensku. Neveľký objekt dal postaviť gróf Juraj Turzo ako miesto, kde chcel zabezpečiť dôstojné svadobné hostiny pre svoje dcéry.
Sobášny palác nebol nikdy určený na bývanie. Od začiatku bol navrhnutý ako reprezentatívny priestor určený výlučne pre slávnostné hostiny. Jeho srdcom bola priestranná tanečná sála na poschodí, do ktorej viedlo veľkolepé dvojramenné schodisko. Hudobníci boli umiestnení na empore, odkiaľ sa pri svadbách niesla hudba po celej budove.
Najskôr haluškáreň, teraz kontajner. Spor o nepovolenú zástavbu na žilinskom Bulvári graduje Čítajte Prvá hostina sa tu konala v roku 1603 a posledná v roku 1622.
„Na začiatku 17. storočia prišla z Talianska éra osvietenstva. Menila sa filozofia a spôsob života, panské sídla a opevnenia strácali svoj obranný charakter. Majstri z Talianska, Nemecka či Francúzska budovali šľachticom reprezentatívne honosné paláce s bohatou výzdobou na prijímanie hostí. Na Slovensku bol prvou lastovičkou tejto éry práve palác v Bytči,“ vysvetlil reštaurátor, akademický maliar Mário Flaugnatti.
Palatín Juraj Turzo mal v Uhorsku silné postavenie a bol aj úspešný podnikateľ. „Bol to vzdelaný človek a dobrý obchodník. Po Nemeckej ceste vyvážal rudy a kovy zo Slovenska do Európy, Afriky i Ameriky,“ objasnil Flaugnatti.
Po hodoch prišli zlé časy
Sobášny palác slúžil predovšetkým pre svadby jeho siedmich dcér a jedného syna. V tom čase svadobná hostina trvala aj dva týždne a na pozvanie čakalo 250 šľachticov a významných mešťanov.
„Turzovi bolo jasné, že bude vzhľadom na svoje postavenie potrebovať reprezentatívne priestory na honosné oslavy a svadby. Palác bol na tú dobu veľmi honosne vyzdobený, exteriér má bohatú sgrafitovú výzdobu pochádzajúcu z Talianska, ktorá dovtedy nebola nikde na Slovensku. Žiaľ, hneď po dokončení paláca v roku 1603 bola Bytča vyplienená povstaleckými vojskami. Palác bol značne poškodený. Ale Turzo ho dal zreparovať a od roku 1612 ďalej slúžil svojim účelom,“ povedal reštaurátor. Nie však nadlho.
Po smrti Alžbety Czoborovej, manželky Juraja Turza, sa objekt dostal do rúk Esterházyovcov. Noví majitelia mu však nevenovali rovnakú starostlivosť a niekdajšie miesto prestíže sa zmenilo na sklad soli a obilia. V roku 1868 prešiel palác do majetku bohatého kupcu s drevom Poppera, ktorý nevhodne zasiahol do architektúry celého komplexu. Kaštieľ prerobil na byty a sobášny palác na kancelárie miestneho súdu.
Až do šesťdesiatych rokov 20. storočia objekt slúžil na rôzne obecné účely. Po rekonštrukcii sa stal národnou kultúrnou pamiatkou a boli v ňom výstavné priestory Považského múzea v Žiline, ktoré palác spravuje dodnes.
Z Hongkongu priniesol podujatie, ktoré na Slovensku nemá obdoby. Bežali dňom aj nocou, premoknutí zdolali rekord Čítajte Stratený lesk a snaha o návrat
Zásahy v období súdnictva zásadne pozmenili pôvodný vzhľad interiéru. Palác stratil renesančný charakter, a niektoré prestavby ho poznačili natoľko, že len málo pripomínal pôvodnú nádheru. V polovici 20. storočia bol stav budovy natoľko zlý, že sa museli rýchlo urobiť nevyhnutné rekonštrukcie.
Prvá etapa opráv sa začala v roku 1956, pričom išlo najmä o základné technické zásahy. V druhej fáze sa už začalo s obnovou renesančného pôdorysu, no nie všetko sa podarilo v duchu historickej autenticity. „Betónová klenba vo vstupnej hale napríklad dnes viac pripomína socialistickú rekonštrukciu ako renesančný odkaz,“ podotýka správkyňa Sobášneho paláca Renáta Harvánková..
Z pôvodnej klenby sa podarilo obnoviť len časť – v štvorcovej miestnosti na juhovýchodnej strane paláca. Veľkou zmenou bolo odstránenie nevhodných priečok v sále na poschodí, čím sa opäť otvoril priestor podľa pôvodného zámeru.
Obnova sa týkala aj vonkajšej fasády, keď sa jej vrátila jej ornamentálna a figurálna výzdoba. Aj napriek tomu, že údržba paláca v ďalších dekádach nebola vždy ideálna, tieto zásahy pomohli uchovať jeho krásu až do súčasnosti.
Nový život v starých múroch
Zlomovým sa stal rok 2009, keď palác po dvojročnej rekonštrukcii opäť otvorili pre verejnosť. Obnova bola financovaná zo zdrojov Žilinského samosprávneho kraja a Nórskych finančných mechanizmov.
„Dnes je Sobášny palác miestom, kde sa stretáva história so súčasnosťou. Vďaka pestrému programu ho ročne navštívia tisíce ľudí,“ hovorí Renáta Harvánková.
Považské múzeum, ktoré tu pôsobí, organizuje pravidelné výstavy, prednášky, koncerty či divadelné predstavenia. Priestory sú zároveň dostupné na prenájom – konajú sa tu svadobné obrady, hostiny, konferencie aj firemné podujatia.
Rok 2025 sa začal plesom a Turzovými pytačkami
Tento rok sa v Sobášnom paláci začal vo veľkom štýle. „Sezónu otvoril elegantný nadačný ples Žilinského samosprávneho kraja,“ poukazuje správkyňa na jedno z podujatí, ktorým oživujú historický klenot.
Február patril zamilovaným a program obohatilo špeciálne divadelné predstavenie Turzove pytačky, ktoré návštevníkov vtiahlo nielen do dobového príbehu, ale aj do umenia renesančných tancov.
Okrem toho palác pravidelne ožíva prednáškovými štvrtkami, ktoré sa začali už na jeseň minulého roka a pokračujú aj tento rok. Každý týždeň ponúkajú odborníci z rôznych oblastí nové témy a pohľady na históriu či umenie.
Miesto s dušou
Sobášny palác v Bytči nie je len pamätníkom bohatej minulosti, ale aj živým miestom so silným kultúrnym odkazom. Je dôkazom toho, že aj po stáročiach môže historická architektúra nielen pretrvať, ale aj aktívne formovať kultúrny život regiónu.
„Tento priestor má svoj genius loci. Je to miesto, ktoré v ľuďoch zanecháva dojem, na ktorý sa nezabúda,“ konštatuje Renáta Harvánková.
Vedeniu žilinskej nemocnice došla trpezlivosť. Parkovanie zneužívajú motoristi, parkovné zdražie Čítajte Legendy a história Sobášneho paláca
- V sobášnej miestnosti bol výklenok s posteľou. V nej mladomanželia strávili prvú svadobnú noc počas hostiny a hostia tak mali príležitosť skontrolovať, či bolo manželstvo naplnené. Výklenok na posteľ sa v tejto sále zachoval dodnes.
- Pohyboval sa tu napríklad Juraj Jánošík, ktorý slúžil v posádke u Juraja Thurzu a strážil celý kaštieľ, ktorého súčasťou bol aj sobášny palác. Ten sa tu zoznámil s uväzneným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, ktorý ho nahovoril, aby sa stal zbojníkom.
- Okrem toho palác slúžil aj súdnictvu. Uskutočnil sa v ňom súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej, jednak tu bol sťatý Ficko a zároveň odsúdené aj jej pomocníčky, ktoré neskôr upálili.
- Budova slúžila svojho času aj na uskladnenie rôznych potravín a komodít.
- Zaujímavosťou je, že Sobášny palác štyrikrát vyhorel.
- Počas 2. svetovej vojny tu sídlila nemecká posádka. Na prízemí bol hangár s lietadlom.
